Surjektívne zobrazenie: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d robot Pridal: ca, en, eo, hr, lt, oc, sr, zh Zmenil: cs |
d dr |
||
Riadok 1:
[[Image:Surjection.svg|thumb|100px|right|Príklad surjektívneho zobrazenia]][[Image:Bijection.svg|thumb|100px|Ďalší príklad surjektívneho zobrazenia.]][[Image:Injection.svg|thumb|100px|Zobrazenie, ktoré nie je surjektívne.]]'''Surjektívne zobrazenie''' alebo '''surjekcia''' alebo '''surjektívna funkcia''' je [[funkcia|zobrazenie]], ktoré priraďuje na každý prvok cieľovej [[množina|množiny]] aspoň jeden prvok z východiskovej množiny. Zvykne sa označovať aj ako '''zobrazenie na''' určitú množinu.▼
▲'''Surjektívne zobrazenie''' alebo '''surjekcia''' alebo '''surjektívna funkcia''' je [[funkcia|zobrazenie]], ktoré priraďuje na každý prvok cieľovej [[množina|množiny]] aspoň jeden prvok z východiskovej množiny. Zvykne sa označovať aj ako '''zobrazenie na''' určitú množinu.
== Príklady ==
Řádek 11 ⟶ 7:
*Funkcia ''g'': '''R''' → '''R''' definovaná ako ''g''(''x'') = ''x''² ''nie je'' surjektívna, lebo (napríklad) neexistuje žiadne reálne číslo ''x'' také, že ''x''² = −1. V prípade, že východisková množina je definovaná ako <nowiki>[0,+∞)</nowiki>, potom ''g'' je surjektívne.
*Funkcia ''f'': '''Z''' → '''{0,1,2,3}''' definovaná ako ''f''(''x'') = ''x'' '''[[Zvyšok po delení|mod]]''' 4 je surjektívna.
{{Matematický výhonok}}
| |||