Radosť: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 1 165 bajtov ,  pred 13 rokmi
Óda na radosť, Európska hymna
(ERich Fromm Wikipédia DE)
(Óda na radosť, Európska hymna)
 
== Text nadpisu ==
{{pracuje sa}}
'''Radosť''' je výrazne vymedzený [[psychický stav]], v ktorom [[subjekt]] prežíva naplnenie svojho [[údel|údelu]].<ref>FILIT, OTVORENÁ FILOZOFICKÁ ENCYKLOPÉDIA </ref>.
 
Podľa budhizmu je radosť skutočná a trvalá vtedy, keď sa odvodzuje len zo samotnej mysle. Keď myseľ prežíva radosť a uspokojenie, ľahšie sa znášajú materiálne ťažkosti. Duševný stav radosti a harmónie možno podľa budhizmu dosiahnuť len cez sebapoznanie a pozornosť a budhistický spôsob života.
 
 
=== Názory ===
 
====Epikuros====
Pre gréckeho filozofa Epikura je radosť (gr. hédoné) a slasť hlavným cieľom ľudského života. Podstatou Epikurovho etického učenia je človek ako jedinec hľadajúci sťastie a radosť. Blaženosť a slasť nachádza v umiernenom spôsobe života, ktorý je naplnený duchovnými pôžitkami z filozofického rozjímania. Telesné pôžitky sú krátkodobé a prechádzajú do svojich protikladov, trvalú blaženosť dosahuje iba pokojná duša filozofa.
==== Erich Fromm ====
Erich Fromm rozlišuje medzi radosťou, potešením, veselosťou - krátkodobým povznášajúcim pocitom - a radosťou spätou s ľudskou sebarealizáciou. Radosť zo sebarealizácie ako životný princíp postavil do protikladu so životným princípom hedonizmu, znakom konzumnej spoločnosti.
 
 
====Henri Bergson====
Radosť vždy ohlasuje - hovorí [[Henri Bergson|Bergson]] -, že [[život|životu]] sa darí, že získava pôdu, že získal [[víťazstvo|víťazstvo]]: každá veľká radosť má víťazný prízvuk. Všade, kde je radosť, je tvorenie: čím bohatšie tvorenie, tým hlbšia radosť.
 
== Óda na radosť a hymna EÚ ==
 
[[Friedlich von Schiller|Friedlich Schiller]] píše v básni [[Óda na radosť|Óde na radosť]] o radosti ako o božskom princípe, božskej iskre, považuje ju za "''dcéru z raja''", ktorá všetko oživuje a spája ľudí - Schiller píše, že skrze radosť "sa stanú všetci ľudia bratmi".
 
Ideu básne vyjadrujúcej Schillerovu idealistickú víziu o bratstve celého ľudstva zdieľal aj Beethoven a vo svojej poslednej, 9. symfónii pretavil "Ódu na radosť" na veľkolepý záver tejto symfónie, v „''evanjelium lásky, radosti a viery''“ <ref>Gracian Černušák, Dějiny evropské hudby</ref>.
 
V roku 1972 Rada Európy vybrala Beethovenovu "Ódu na radosť" za svoju hymnu. Odvtedy bez slov, len v jazyku hudby vyjadruje ideály slobody, mieru a solidarity.
 
Neskôr, v roku 1985 bola predsedami vlád a hláv členských štátov EÚ schválená a prijatá za '''oficiálnu hymnu Európskej únie'''. Vyjadruje hodnoty vlastné všetkým európskym štátom, oslavou zjednotenia pri uchovaní rôznorodosti a rozmanitosti jednotlivých členských štátov.
 
== Referencie ==
 
<references/>
 
== Externé odkazy ==
* [http://members.tripod.com/~sacmystery/buddhizmus.htm Buddhizmus]
* [http://europa.eu/abc/symbols/anthem/index_sk.htm Európska hymna]
* {{filit|fvr/radost.html}}
 
1 340

úprav