Radosť: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Zvedavec (diskusia | príspevky)
Óda na radosť, Európska hymna
Zvedavec (diskusia | príspevky)
Riadok 32:
Radosť vždy ohlasuje - hovorí [[Henri Bergson|Bergson]] -, že [[život|životu]] sa darí, že získava pôdu, že získal [[víťazstvo|víťazstvo]]: každá veľká radosť má víťazný prízvuk. Všade, kde je radosť, je tvorenie: čím bohatšie tvorenie, tým hlbšia radosť.
 
== Óda na radosť a hymna Európskej únie ==
 
[[Friedlich von Schiller|Friedlich Schiller]] píše v básni [[Óda na radosť|Óde na radosť]] o radosti ako o božskom princípe, božskej iskre, považuje ju za "''dcéru z raja''", ktorá všetko oživuje a spája ľudí - Schiller píše, že skrze radosť "sa stanú všetci ľudia bratmi".
 
Ideu básne vyjadrujúcej Schillerovu idealistickú víziu o bratstve celého ľudstva zdieľal aj [[Ludwig van Beethoven]] a vo svojej poslednej, 9. symfónii pretavil "Ódu na radosť" na veľkolepý záver tejto symfónie, v „''evanjelium lásky, radosti a viery''“ <ref>Gracian Černušák, Dějiny evropské hudby</ref>.
 
V roku 1972 Rada Európy vybrala Beethovenovu "Ódu na radosť" za svoju [[hymna|hymnu]]. Odvtedy bez slov, len v jazyku hudby vyjadruje ideály [[sloboda|slobody]], mieru[[mier]]u a [[solidarita|solidarity]].
 
Neskôr, v roku 1985 bola predsedami vlád a hláv členských štátov Európskej únie schválená a prijatá za oficiálnu '''oficiálnu[[Hymna Európskej únie|hymnu Európskej únie]]'''. Vyjadruje hodnoty vlastné všetkým európskym štátom, oslavouoslavu zjednotenia pri uchovaní rôznorodosti a rozmanitosti jednotlivých členských štátov.
 
== Referencie ==