Verzia z 18:08, 31. august 2008 upraviť Zvedavec (diskusia \| príspevky) 1 340 editací Bez shrnutí editace ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 20:53, 31. august 2008 upraviť vrátiť Zvedavec (diskusia \| príspevky) 1 340 editací Bez shrnutí editace Ďalšia úprava →
Riadok 6: Radosť môžeme považovať za pozitívnu či negatívnu vo vzťahu k platným mravným normám (napr. radosť z vykonanej práce, škodoradosť, či radosť z víťazstva nad súperom). Keďže radosť je jednou z najprirodzenejších a najpríjemnejších emócií, patrí k ľudským snahám zameriavať svoje snaženie smermi, vedúcimi k pocitom radosti a šťastia. Emociálne vzťahy radosti, ktoré vznikajú pri uspokojovaní potrieb môže vyvolať: <ref>Pardel, Boroš: Základy všeobecnej psychológie, SPN, Bratislava, 1975.</ref>. Výrazom radosti je tlieskanie a poskakovanie. Radosť je výraz duševnej pohody.▼ dobrý telesný stav a uspokojovanie organických potrieb, napr. uspokojenie pri nasýtení, smäde a pod., uspokojovanie spoločenských potrieb, napr. pocit uplatnenia, uspokojovanie individuálnych potrieb, napr. dostatok voľného času na svoje záujmy, v neskoršom období (najmä v období adolescencie) je dôležitým činiteľom uplatnenie sa v povolaní, uplatnenie túžby stýkať sa s druhým pohlavím (zábava, hry, priateľstvá). ▲Výrazom radosti je tlieskanie a poskakovanie. Radosť je výraz duševnej pohody. Radosť je jednou z najprirodzenejších a najpríjemnejších emócií. Vyvoláva v nás pocit spokojnosti a preto sa snažíme zamerať svoju činnosť takým smerom, aby v nás dosiahnuté výsledky vyvolávali pocit šťastia a radosti. Pardel a Boroš (1975) charakterizujú emocionálne vzťahy radosti ako vzťahy vznikajúce pri uspokojovaní telesných a duševných potrieb človeka. Podľa nich radosť môže všeobecne vyvolať: • Dobrý telesný stav a uspokojovanie organických potrieb, napr. uspokojenie pri nasýtení, smäde a pod., • Uspokojovanie spoločenských potrieb, napr. pocit uplatnenia, • Uspokojovanie individuálnych potrieb, napr. dostatok voľného času na svoje záujmy, • V neskoršom období (najmä v období adolescencie) je dôležitým činiteľom uplatnenie sa v povolaní, uplatnenie túžby stýkať sa s druhým pohlavím (zábava, hry, priateľstvá). Podobnú formuláciu ponúka napr. aj Daniel (2005). I podľa neho sa radosť prejavuje najmä spokojnosťou a uspokojovaním potrieb človeka. Dodáva, že práve tento emočný stav pozitívne ovplyvňuje všetky psychické funkcie, čo sa zvlášť prejavuje v učení a v pracovnej činnosti. S takouto formúlaciu prišiel už Pardel, Boroš. Hovoria, že stavy radosti sa odrážajú nielen v telesnom stave, v dobrej činnosti všetkých orgánov no predovšetkým navodzujú optimálnu vzrušivosť kôry mozgových hemisfér, takže vcelku == Definície ==

Radosť: Rozdiel medzi revíziami