Janko Borodáč: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Norway.today (diskusia | príspevky)
d kozmetika
Norway.today (diskusia | príspevky)
d →‎Dielo: wiki
Riadok 21:
V [[20. roky 20. storočia|20.]] a [[30. roky 20. storočia|30. rokoch]] patrili k Borodáčovým najvydarenejším inscenáciám [[Jozef Gregor Tajovský|Tajovského]] hry ''Statky - zmätky'' a ''Ženský zákon'', [[Ján Palárik|Palárikovo]] ''Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch'' a [[Hviezdoslav]]ova dráma ''Herodes a Herodias''. Zaslúžil sa o rozkvet dramatickej tvorby [[Ivan Stodola|Ivana Stodolu]], taktiež uvádzal hry [[Ján Chalupka|Jána Chalupku]], [[Ladislav Nádaši-Jégé|Ladislava Nádaši-Jégého]], [[Vladimír Hurban Vladimírov|Vladimíra Hurbana Vladimírova]] a iných.
 
Hry [[divadelná inscenácia|inscenoval]] veľmi realizmus|realisticky, niekedy až popisne. Pod vplyvom [[Konstantin Sergejevič Stanislavskij|Stanislavského]] a [[MCHATMChAT]]u sa postupne dopracoval až k psychologickému realizmu. [[komédia|Komédie]] mu boli bližie než [[tragédia|tragédie]]. Aj z diel [[Rusko|ruských]] a [[ZSSR|sovietskych]] autorov si vyberal najmä [[veselohra|veselohry]], ale inscenoval aj tragédie. Medzi jeho najlepšie povojnové iscenácie patria [[Anton Pavlovič Čechov|Čechovove]] ''Tri setry'', inscenované v Košiciach. Zo začiatku úroveň jeho inscenácii často kolísala, pretože musel tvoriť veľmi rýchlo a na umenie neostával čas.
 
Okrem iného Borodáč písal rôzne štúdie o divadle a prekladal hry z ruštiny. Za svoju dlhoročnú prácu v slovenskom divadle bol ocenený niekoľkými cenami a titulmi (Štátna cena - [[1952]], národný umelec - [[1955]], Rád práce - [[1960]] a Rád republiky - [[1962]]).