Poľský Spiš: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Jonesy (diskusia | príspevky)
Revízia 1413596 používateľa 83.7.198.240 (diskusia) bola vrátená
Riadok 43:
 
=== Po 2. svetovej vojne ===
Poľskí vojaci obsadili severný Spiš a Oravu 17. mája 1945 a začali odtiaľ vyháňať slovenských úradníkov, klérus a učiteľov. Nasledovali prepady a perzekúcie voči slovenským obyvateľom anektovaných území. Rovnako sa tam objavili aj ozbrojené zrážky, pri ktorých niekoľko Slovákov bolo zabitých. Výsledkom perzekúcií bol útek asi 6 000 Slovákov (25% tamojšej populácie) z Oravy a Spiša. Slováci z „poľského“ Spiša sa usadili prevažne vov SviteKežmarku, PopradeSvite a KežmarkuPoprade, zamagurských obciach a obciach po vyhnaných Nemcoch. Slováci z „poľskej“ Oravy sa usadili prevažne na južnom Slovensku a Sliezsku a Sudetoch v Čechách. Až 10. marca 1947 (po zdĺhavých rokovaniach) bola medzi ČSR a poľskom podpísaná dohoda zaručujúca základné práva Slovákom v Poľsku. Následne bolo otvorených 41 slovenských základných škôl a jedna stredná škola. Na začiatku 60-tych rokov však väčšina z nich bola zrušená.
 
Od 1.januára 1999 je poľský Spiš rozdelený do troch gmin (obcí), z ktorých však len gmina Nižné Lapše leží len na územi poľského Spiša.
 
V súčasnosti je v Poľsku 16 slovenských škôl, z toho 1 stredná. Počet etnických Slovákov v krajine sa odhaduje na 10-20 tisíc (vrátane poľ. Oravy), no pri poslednom poľskom sčítaní ľudu z roku 2002 sa k slovenskej národnosti prihlásilo iba 2000 ľudí.
 
== Turistika ==
Medzi zaujímavosti regiónu patria drevené stodoly a drevený kostol v [[Jurgov]]e, kostoly vo Frydmanoch, Nedeci, Trybši, Lapšách a Kacvini, salaše v Spišských Pieninách, hrad [[Nedeca]] či priehrada [[Czorsztynské jazero]].