Barok: Rozdiel medzi revíziami

 

== Názov ==

 

Ako označenie pre prevládajúci štýl umenia sa slovo barok začalo používať až v druhej polovici 18. storočia a chápalo sa ako protiklad klasických hodnôt. Ešte v 19. storočí sa slovom barok označovali najmä niektoré prvky talianskej architektúry zo 17. storočia. Prelom nastal v roku [[1888]], kedy vyšla kniha [[Heinrich Wölfflin|Heinricha Wölfflina]] ''Renaissance und Barock''. Slovo barok sa stalo vedeckým termínom, hoci ešte aj v tomto období sa vo všeobecnosti uznával barok iba v Nemecku, aj to len vo vedeckých kruhoch; všade inde bol považovaný za pokračovanie renesancie na nižšej úrovni{{Bez citácie}}.

 

* ''raný barok'' (približne obdobie [[tridsaťročná vojna|tridsaťročnej vojny]] ([[1618]] - [[1648]]))

* ''neskorý barok'' ([[18. storočie]])

 

== Názory na barok ==

„Pre barok… je základným činiteľom, utvárajúcim jeho charakter, akási dvojlomnosť: snaha postihnúť za viditeľným svetom, prístupným zmyslom, druhý svet, iný život, inú priestorovosť, inú atmosféru. To sa javí nielen v [[obraz]]och a vôbec v [[umelecké dielo|umeleckom diele]], ktoré s obľubou znázorňuje človeka na hraniciach sveta pozemského a sveta nadprirodzeného, v tom hlavne v okamihoch [[smrť|smrti]], ale aj v jeho celom formálnom ustrojení. Barokový maliar vytrháva s obľubou svojho hrdinu alebo scény, zbavuje ich nepreniknuteľným chiaroscurom akejkoľvek súvislosti s [[realita|realitou]] pozemského sveta, ktorý ich obklopuje, alebo ich ponecháva v kontexte ostatného [[život]]a a [[dej|diania]], vybavuje ich takými gestami a farbami, že by ste k nim márne hľadali obdobu v živote okolo seba. Jeho divý [[naturalizmus]] sleduje iba to, aby vás strhol prudšie a hlbšie do mimoriadneho diania, ktoré sa pred vami roztvára, otvoriť vám naliehavejší pohľad do iného sveta, než je vaše prítomné okolie. Jeho tvarovosť sa rozvíja do týchto teatrálnych gest, ako v iných, menej drasticky líčených zobrazeniach, lenže druhý, iný svet týchto nadprirodzených gest má vám byť priblížený tým, že ho nazeráte médiom najskutočnejšej skutočnosti. Je to akýsi sen, zakliaty do zmyslami poznateľnej [[realita|reality]]... Podčiarkol som ako základnú tendenciu baroka snahu spoznať [[Boh]]a cez tento svet, zastihnúť v jeho realite [[Absolútno]], v prirodzenom nadprirodzené.{{Bez citácie}}“ ([[Zdeněk Kalista]])

 

== Literatúra ==