Barok: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 342 bajtov ,  pred 12 rokmi
d
+ referencie
(po prvom prečítaní, okrem {{Bez citácie}} som vložil aj niekoľko nových wikilinkov, ak zatiaľ zostanú červené, tak to určite nevadí)
d (+ referencie)
 
== Názov ==
Názov tohto obdobia má nejasný pôvod. Podľa niektorých vznikol z [[Portugalsko|portugalského]] slova ''„barocco“'' ([[perla]] nepravidelného tvaru)<ref name="Barok. Klasicizmus. Empír">{{BezKnižná citáciereferencia|autor=|názov=''"Barok. Klasicizmus. Empír"''|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=SVKL|rok=1955|strana=5}}</ref>, iní ho odvodzujú od mena [[Taliansko|talianskeho]] [[maliar]]a [[Federico Barocci|Federica Barocciho]]{{Bez citácie}}, alebo z latinského označenia štvrtého druhu druhej figúry [[sylogizmus|sylogizmu]] v [[scholastika|scholastickej]] [[logika|logike]] (''baroco'')<ref name="Barok. Klasicizmus. Empír">{{BezKnižná citáciereferencia|autor=|názov=''"Barok. Klasicizmus. Empír"''|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=SVKL|rok=1955|strana=5}}</ref>. Pomenovanie barok spočiatku označoval „zlý vkus“, pretože vyumelkovaný a prehnaný nový umelecký smer vyvolával v ľuďoch dojem nevkusu.
 
Ako označenie pre prevládajúci štýl umenia sa slovo barok začalo používať až v druhej polovici 18. storočia a chápalo sa ako protiklad klasických hodnôt. Ešte v 19. storočí sa slovom barok označovali najmä niektoré prvky talianskej architektúry zo 17. storočia. Prelom nastal v roku [[1888]], kedy vyšla kniha [[Heinrich Wölfflin|Heinricha Wölfflina]] ''Renaissance und Barock''. Slovo barok sa stalo vedeckým termínom, hoci ešte aj v tomto období sa vo všeobecnosti uznával barok iba v Nemecku, aj to len vo vedeckých kruhoch; všade inde bol považovaný za pokračovanie renesancie na nižšej úrovni{{Bez citácie}}.
 
* ''raný barok'' (približne obdobie [[tridsaťročná vojna|tridsaťročnej vojny]] ([[1618]] - [[1648]]))
* ''strednývrcholný barok' (druhá polovica [[17. storočie|17. storočia]])
* ''neskorý barok'' ([[18. storočie]])
 
== Názory na barok ==
„Pre barok… je základným činiteľom, utvárajúcim jeho charakter, akási dvojlomnosť: snaha postihnúť za viditeľným svetom, prístupným zmyslom, druhý svet, iný život, inú priestorovosť, inú atmosféru. To sa javí nielen v [[obraz]]och a vôbec v [[umelecké dielo|umeleckom diele]], ktoré s obľubou znázorňuje človeka na hraniciach sveta pozemského a sveta nadprirodzeného, v tom hlavne v okamihoch [[smrť|smrti]], ale aj v jeho celom formálnom ustrojení. Barokový maliar vytrháva s obľubou svojho hrdinu alebo scény, zbavuje ich nepreniknuteľným chiaroscurom akejkoľvek súvislosti s [[realita|realitou]] pozemského sveta, ktorý ich obklopuje, alebo ich ponecháva v kontexte ostatného [[život]]a a [[dej|diania]], vybavuje ich takými gestami a farbami, že by ste k nim márne hľadali obdobu v živote okolo seba. Jeho divý [[naturalizmus]] sleduje iba to, aby vás strhol prudšie a hlbšie do mimoriadneho diania, ktoré sa pred vami roztvára, otvoriť vám naliehavejší pohľad do iného sveta, než je vaše prítomné okolie. Jeho tvarovosť sa rozvíja do týchto teatrálnych gest, ako v iných, menej drasticky líčených zobrazeniach, lenže druhý, iný svet týchto nadprirodzených gest má vám byť priblížený tým, že ho nazeráte médiom najskutočnejšej skutočnosti. Je to akýsi sen, zakliaty do zmyslami poznateľnej [[realita|reality]]... Podčiarkol som ako základnú tendenciu baroka snahu spoznať [[Boh]]a cez tento svet, zastihnúť v jeho realite [[Absolútno]], v prirodzenom nadprirodzené.{{Bez citácie}}“ ([[Zdeněk Kalista]])
 
== Referencie ==
{{Referencie}}
 
== Literatúra ==
4 740

úprav