Ofiolitový komplex: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d dopln.
d wl.
Riadok 1:
[[Image:Gros Morne moho.jpg|thumb|[[ordovik|Ordovické]] ofiolity v [[Gros Morne National Park]] na [[Newfoundland]]e]]
'''Ofiolitový komplex''' je idealizovaný profil [[Oceánska zemská kôra|oceánskej]] zemskej [[zemská kôra|kôry]] a vrchného [[Zemský plášť|plášťa]], skladajúci sa z bázických a ultrabázických [[láva|láv]] a menších intrúzií, prípadne je sprevádzaný [[radiolarit]]mi, hlbokovodnými [[bridlica (sediment)|bridlicami]] a [[vápenec|vápencami]] alebo [[slieň]]mi. Ofiolitový komplex nie je možné za bežných podmienok sledovať. [[Odkryv]]y, ktoré sa dnes nachádzajú na zemskom povrchu sú obnažené časti oceánskeho dna, ktoré boli zachytené pri [[subdukcia|subdukcii]] a neskôr [[exhumácia|exhumované]] do [[Kontinentálna zemská kôra|kontinentálnej kôry]].
 
Slovo ''ophio'' po grécky znamená had, ''lithos'' znamená kameň. Termín ''ofiolit'' po prvýkrát použil [[Alexandre Brongniart]] v roku [[1813]] pre označenie skupiny zelených [[hornina|hornín]] ([[serpentinit]], [[bazalt|diabáz]])<ref name="geologie.estranky">[http://www.geologie.estranky.cz/stranka/pnh http://www.geologie.estranky.cz] prístup: 3.9.2008</ref> v [[geológia Álp|Alpách]]. [[Gustav Steinmann]] neskôr v roku [[1906]] použil termín v súvislosti s asociáciou serpentinitu, poduškovej lávy a silicitov, tiež na základe výskytu v Alpách a [[barrandién]]e<ref name="geologie.estranky"/>. Termín sa do prelomu 50. a 60. rokov v podstate ďalej nepoužíval. Až objavenie [[Rozchádzanie oceánskeho dna|rozpínania oceánskeho dna]] umožnilo vysloviť predpoklad, že tieto komplexy hornín sú v podstate súčasťou oceánskej kôry. Okrem rozpoznania magnetických pásov [[Frederick Vine|Vineom]] a [[Drummond Matthews|Matthewsom]] v roku [[1963]] k tomu dopomohlo aj objavenie [[dajkový komplex|dajkového komplexu]] v [[Troodos]]kých ofiolitoch na [[Cyprus|Cypre]]. Termín v modernom ponímaní zaviedol v roku 1977 Američan [[Robert G. Coleman]]<ref name="geologie.estranky"/>.