Barok: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 3 134 bajtov ,  pred 12 rokmi
d
+ referencie
d (+ referencie)
d (+ referencie)
 
== Názov ==
Názov tohto obdobia má nejasný pôvod. Podľa niektorých vznikol z [[Portugalsko|portugalského]] slova ''„barocco“'' ([[perla]] nepravidelného tvaru) <ref name="Barok. Klasicizmus. Empír">{{Knižná referencia|autor=|názov=''"Barok. Klasicizmus. Empír"''|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=SVKL|rok=1955|strana=5}}</ref>, iní ho odvodzujú od mena [[Taliansko|talianskeho]] [[maliar]]a [[Federico Barocci|Federica Barocciho]] <ref name="Baroková literatúra">{{BezKnižná citáciereferencia|autor=[[Jozef Miárik|Minárik, Jozef]]|názov=''"Baroková literatúra"''|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=SPN|rok=1984|strana=11}}</ref>, alebo z latinského označenia štvrtého druhu druhej figúry [[sylogizmus|sylogizmu]] v [[scholastika|scholastickej]] [[logika|logike]] (''baroco'') <ref name="Barok. Klasicizmus. Empír">{{Knižná referencia|autor=|názov=''"Barok. Klasicizmus. Empír"''|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=SVKL|rok=1955|strana=5}}</ref>. Pomenovanie barok spočiatku označoval „zlý vkus“, pretože vyumelkovaný a prehnaný nový umelecký smer vyvolával v ľuďoch dojem nevkusu.
 
Ako označenie pre prevládajúci štýl umenia sa slovo barok začalo používať až v druhej polovici 18. storočia a chápalo sa ako protiklad klasických hodnôt. Ešte v 19. storočí sa slovom barok označovali najmä niektoré prvky talianskej architektúry zo 17. storočia. Prelom nastal v roku [[1888]], kedy vyšla kniha [[Heinrich Wölfflin|Heinricha Wölfflina]] ''Renaissance und Barock''. Slovo barok sa stalo vedeckým termínom, hoci ešte aj v tomto období sa vo všeobecnosti uznával barok iba v Nemecku, aj to len vo vedeckých kruhoch; všade inde bol považovaný za pokračovanie renesancie na nižšej úrovni <ref name="Barok a rokoko">{{BezKnižná referencia|autor=[[Michael Kitson|Kitson, Michael]]|názov=''"Barok a citácierokoko"''|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=Pallas|rok=1972|strana=11}}</ref>.
 
== Historické pozadie baroka ==
Barok vychádza z krízy [[feudalizmus|feudalizmu]] a rozporov v náboženskom i spoločenskom povedomí. Charakteristickými pre barok boli pochmúrna nálada a chaos v [[Európa|Európe]] [[16. storočie|16.]] až [[18. storočie|18. storočia]]. Ľudia prišli o životné istoty, zhoršovali sa im životné podmienky, trápili ich vojny ([[Francúzsko|francúzske]] náboženské vojny ([[1562]] - [[1593]]), vojny v [[Holandsko|Holandsku]] ([[1566]] - [[1648]]), konflikty a náboženských perzekúcie v [[Anglicko|Anglicku]] ([[1603]] - [[1688]]) a [[Protihabsburské stavovské povstania|protihabsburské povstania]] v [[Uhorsko|Uhorsku]], [[tridsaťročná vojna]], vojny s [[Turci|Turkami]] ([[1663]] - [[1699]]), choroby ([[mor]]ová [[epidémia]] v [[Taliansko|Taliansku]] ([[1629]] - [[1631]]), [[Londýn]]e ([[1665]] - [[1666]]), [[Viedeň|Viedni]] ([[1679]]), [[Marseille]] ([[1720]] - [[1722]]) a v roku [[1771]] v [[Moskva|Moskve]]), a tak hľadali istotu aspoň v mystickom, božskom a nadpozemskom svete.
 
Náboženská reformácia sa v umení prejavila celkovo negatívne, pretože protestantské cirkvi zatracovali náboženské maľby a sochy. Úplne opačný postoj k umeniu zastávala katolícka cirkev, ktorá prostredníctvom [[Tridentský koncil|Tridentského koncilu]] ([[1545]] – [[1563]]) veľmi silno ovplyvnila [[barokové umenie]]. Ako nevhodné sa javili len diela kacírske, neslušné alebo s bezvýznamnými námetmi, naproti tomu sa vyžadovali obrazy a sochy [[Panna Mária|Panny Márie]], mučeníkov a svätcov v stave náboženského vytrženia alebo rozjímania <ref name="Barok a rokoko">{{BezKnižná referencia|autor=[[Michael Kitson|Kitson, Michael]]|názov=''"Barok a citácierokoko"''|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=Pallas|rok=1972|strana=13}}</ref>. Celkovo možno povedať, že sa barokové umenie oveľa širšie a ľahšie rozvinulo v katolíckych ako protestantských krajinách, rovnako ako sa mu viac darilo v krajinách s feudálnou politikou, než v krajinách priemyselných a demokratickejších.
 
== Charakteristika baroka ==
 
== Hlavné myšlienky baroka ==
Barok bol predovšetkým obdobím protikladov. Vzniklo množstvo [[antitéza|antitéz]], ktoré ovplyvňovali [[myslenie]], [[umenie]] i chápanie sveta; reprezentovali [[život]]ný pocit rozpoltenia a roztržky v [[duša|duši]] barokového [[človek]]a a vychádza z vonkajších udalostí. Medzi najvýznamnejšie [[antitéza|antitézy]] patrili [[hmota]] a [[duch]], svetskosť a [[askéza]], [[senzualizmus]] a [[spiritualizmus]], [[realizmus]] a [[idealizmus]], klasická forma a kresťanský etos, [[empirizmus]] a [[mysticizmus]], či zmyslovosť a duchovný život <ref name="Baroková literatúra">{{BezKnižná referencia|autor=[[Jozef Miárik|Minárik, Jozef]]|názov=''"Baroková citácieliteratúra"''|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=SPN|rok=1984|strana=13}}</ref>.
 
Veľmi dôležitým pojmom tohto obdobia bola [[krása]]. Tá bola považovaná za [[ideál]], ktorý bol dokonalejší ako [[príroda]] sama. [[Umenie]] teda malo zdokonaliť [[príroda|prírodu]], aby nezobrazovala škaredosť skutočného [[život]]a{{Bez citácie}}. Za vzor bola v tomto smere považovaná [[antika]] a jej znázorňovanie [[príroda|prírody]].
 
== Človek v období baroka ==
Barokový [[človek]] sa zmietal medzi absolútnymi silami dobra a zla, [[Boh]]a a [[satan]]a. Musel premáhať svetské pokušenia, [[hriech]], seba, vlastnú slabosť, duševné a telesné útrapy, drsnú [[príroda|prírodu]], biedu, skutočných i fiktívnych nepriateľov v každodennom živote, v [[náboženstvo|náboženskej]] sfére a vo [[vojna|vojnách]]. V tomto heroickom zápase sa rodili [[polarita|polaritné]] [[psychika|psychické]] a [[morálka|morálne]] vlastnosti barokového človeka. Nebola to iba [[askéza]], sebazapieranie, pohŕdanie pozemským šťastím, sebaopovrhovanie, sebaponižovanie, hlboká [[pokora]] a uvedomovanie si vlastnej malosti, ničotnosti a pominuteľnosti (''pulvis et cinis et nihil - prach a popol a nič'', ''vanitas vanitatum - márnosť nad márnosť'', ''omnia vanitas'') <ref name="Baroková literatúra">{{Knižná referencia|autor=[[Jozef Miárik|Minárik, Jozef]]|názov=''"Baroková literatúra"''|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=SPN|rok=1984|strana=13}}</ref>, ale aj sklon k pôžitkárstvu, nádhere, veľkoleposti, teatrálnosti, sebavyzdvihovaniu, afektovanosti, pozérstvu, neskromnosti, pýche, nedotklivému pocitu osobnej, rodinnej, rodovej, stavovskej a národnej dôležitosti, dôstojnosti, povesti, sláve a cti. Aktivita a energia barokového človeka sa veľmi ľahko premieňali na hrubé [[vášeň|vášne]], [[násilie]], brutalitu a [[kriminalita|kriminalitu]].
 
== Barokový hrdina ==
Hrdinom baroka je [[svätec]], [[mučeník]], vojvodca, dobrodruh či dobyvateľ, ktorí premáhajú seba, svoje slabosti a bojujú proti prírode a svojim nepriateľom tak v každodennom živote, ako aj vo svojej viere a vo vojnách <ref name="Baroková literatúra">{{BezKnižná referencia|autor=[[Jozef Miárik|Minárik, Jozef]]|názov=''"Baroková citácieliteratúra"''|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=SPN|rok=1984|strana=14}}</ref>. To viedlo spolu so zlými životnými podmienkami v reálnom živote (aj v [[umelecké dielo|umeleckých dielach]]) často k prejavom hrubého násilia, brutality a k veľmi vysokej [[kriminalita|kriminalite]], čo prinášalo ľuďom len neustály útlak v mene [[teror]]u a násilia.
 
== Nacionalizmus ==
V tomto období po prvý raz vznikajú veľmi silné prejavy [[nacionalizmus|nacionalizmu]], ktoré boli dôležitým míľnikom k vytváraniu [[národ]]ného povedomia. Tieto prejavy vychádzali najmä z prostredia [[intelektuál]]ov, ktorí mali ako jedni z mála dostatočné vzdelanie na to, aby si uvedomovali a mohli kritizovať zlý stav [[národ]]a a jeho [[jazyk]]a <ref name="Baroková literatúra">{{BezKnižná referencia|autor=[[Jozef Miárik|Minárik, Jozef]]|názov=''"Baroková citácieliteratúra"''|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=SPN|rok=1984|strana=14}}</ref>. Začal sa klásť dôraz na [[národ]]né [[jazyk]]y, vedomie a [[vlastenectvo]], čo sa prejavovalo aj v [[umenie|umení]].
 
== Barok v odievaní ==
Baroková [[móda]] bola ovplyvňovaná [[politika|politickou]] a [[náboženstvo|náboženskou]] situáciou v [[Európa|Európe]]. Ovplyvňovali ju vzťahy medzi jednotlivými [[krajina]]mi,medzi proti sebe stojacimi [[náboženstvo|náboženstvami]], no najmä vládla snaha odlíšiť sa od predošlého obdobia [[renesancia|renesancie]] a [[manierizmus|manierizmu]]. Raná baroková [[móda]] sa viaže približne k obdobiu [[tridsaťročná vojna|tridsaťročnej vojny]] ([[1618]] - [[1648]]). Zmeny v [[móda|móde]] sa začali ako prvé prejavovať v [[Holandsko|Holandsku]] u bohatých mešťanov. Tí sa postupne vracali ku [[konzervativizmus|konzervatívnej]] [[móda|móde]] (striedmy strih, čierna [[farba]] odevu, doplneného len bielym [[golier]]om a manžetami). [[Golier]]e boli ovplyvnené [[Španielsko|španielskou]] [[móda|módou]] a ich [[kruh]]ový tvar bol považovaný za jedinú prijateľnú [[výstrednosť]] v obliekaní. Baroková móda sa nazývala tiež „parochňový sloh“, nakoľko sa v tomto období rozmohla [[móda]] dámskych, no taktiež pánskych [[parochňa|parochní]]<ref name="Obrazová encyklopedie módy">{{BezKnižná referencia|autor=[[Ludmila Kybalová|Kybalová, Ludmila]] - [[Olga Herbenová|Herbenová, Olga]] - [[Milena Lamarová|Lamarová, Milena]]|názov=''"Obrazová encyklopedie citáciemódy"''|mesto=Praha|vydavateľstvo=Artia|rok=1973|strana=189}}</ref>. V polovici [[17. storočie|17. storočia]] prišli do [[móda|módy]] aj rôzne druhy [[maska|masiek]], ktoré však už začiatkom [[18. storočie|18. storočia]] zmenili svoj [[význam]] a poukazovali najmä na to, že ich majiteľka je [[Prostitúcia|ľahkých mravov]]. V tom istom období prišli do módy i rukávniky ušité z kožušiny, ktoré nosili tak ženy, ako i muži. Vrátila sa tiež [[móda]] spodnej bielizne, rovnako ako i šnurovacie živôtiky (šnurovačky).
 
=== Pánska móda ===
Na začiatku [[17. storočie|17. storočia]] [[Holandsko|holandská]] [[móda]] ovplyvnila aj [[móda|módne]] odievanie vo [[Francúzsko|Francúzsku]], [[Flámsko (historické územie)|Flámsku]], [[Nemecko|Nemecku]] alebo [[Česko|Čechách]], no prevzali ju napríklad aj [[Anglicko|anglickí]] [[obchod]]níci a puritáni. Namiesto tesne strihaných kabátov sa začali preferovať voľnejšie strihy s [[Čipka|čipkovým]] [[golier|golierom]] na [[rameno|ramenách]] a úzky [[pás]] nahradili voľné šerpy, ktoré sa nosili často aj cez jedno [[rameno]] (pôvodne boli prebrané z vojenskej [[uniforma|uniformy]]). Zmenil sa i tvar rukávov, ktoré boli voľného strihu a dostali [[kužeľ]]ovité, kornútové manžety siahajúce až k lakťu, no tie sa časom skrátili asi o polovicu, takže spod nich vytŕčali rukávy spodného [[odev]]u. Veľmi často boli rukávy prestrihnuté zhora až po zápästie, kde sa znovu zošívali. Krátke nohavice sa rozšírili a predĺžili až pod [[koleno]], črievice nahradili vojenské čižmy so sárou v tvare [[kužeľ|kornúta]], siahajúceho až nad [[koleno|kolená]]. Napriek vojenskému vplyvu na [[móda|módu]] bola v [[Nemecko|Nemecku]], [[Holandsko|Holandsku]], [[Anglicko|Anglicku]], ale aj ďalších krajinách čoraz viac obľúbená u mužov aj u žien [[čipka]], ktorá nahradila čoraz nemodernejšie [[šperk]]y. Vďaka tomu sa na [[odev]]och omnoho viac vážila hodnota [[látka|látok]] <ref name="Obrazová encyklopedie módy">{{BezKnižná referencia|autor=[[Ludmila Kybalová|Kybalová, Ludmila]] - [[Olga Herbenová|Herbenová, Olga]] - [[Milena Lamarová|Lamarová, Milena]]|názov=''"Obrazová encyklopedie citáciemódy"''|mesto=Praha|vydavateľstvo=Artia|rok=1973|strana=177}}</ref> a ich vypracovania, než módnych [[ozdoba|ozdôb]]. Mužský [[odev]] dopĺňal široký [[plášť]], často zdobený lemom z kožušiny, a pokrývka [[hlava|hlavy]] - široký [[klobúk]] s vyhrnutou krempou, ozdobený dlhými [[pero|perami]].
 
=== Dámska móda ===
V dámskej [[móda|móde]] vládli približne rovnaké pravidlá pre vzhľad odevu ako v [[móda|móde]] pánskej. Na rozdiel od mužov však boli po väčšinu tohto obdobia ženské krivky sťahované v živôtikoch, zdobených bohatou výšivkou, [[šperk]]ami, často i tuhým [[zlato|zlatým]] [[golier]]om, ktorý sa nazýval "[[Sasko|saský]] [[golier]]", a neraz ich zdobila i presvitajúca spodná bielizeň. Šaty boli farebne veľmi pestré, zdobené výstrednými detailami. Medzi najobľúbenejšie [[materiál]]y na výrobu šiat patrili [[brokát]] vyšívaný [[zlato]]m alebo [[hodváb]], [[čipka|čipky]], stuhy, a u nižších spoločenských vrstiev sa šaty šili prevažne zo súkna a [[vlna|vlny]] <ref name="Obrazová encyklopedie módy">{{BezKnižná referencia|autor=[[Ludmila Kybalová|Kybalová, Ludmila]] - [[Olga Herbenová|Herbenová, Olga]] - [[Milena Lamarová|Lamarová, Milena]]|názov=''"Obrazová encyklopedie módy"''|mesto=Praha|vydavateľstvo=Artia|rok=1973|strana=189 - citácie190}}</ref>.
 
Koncom [[17. storočie|17. storočia]] prišli do [[móda|módy]] znovu [[kov]]ové obruče, ktoré podopierali sukne, a tak udržiavali ich vzhľad, a živôtiky sa znovu vystužovali kosticami. Dôležitou ozdobou každých šiat boli stuhy, ktoré podporovali dojem rozviatosti a [[pohyb]]u. Medzi doplnky patrili najmä [[vejár]]e, spony na topánky, [[rukavice]], no taktiež šatky na [[krk]], ktoré podľa potreby mohli tiež zakrývať [[hlava|hlavu]], čím nahradili čepce alebo [[klobúk]]y, ktoré spolu s hornou časťou [[plášť]]a tvorili bežnú pokrývku [[hlava|hlavy]]. U žien sa nosili tiež dlhé voľné [[plášť|plášte]] alebo krátky [[plášť]] s pelerínou, často zdobené kožušinovým [[golier]]om.
{{Hlavný článok|Baroková filozofia}}
 
Baroková životná klíma bola klímou surového násilia a teroru. Barokový človek poznal tri spôsoby, ktoré ho mali priviesť k jednote vnútorného rozpoltenia 1 - <ref name="Baroková literatúra">{{BezKnižná referencia|autor=[[Jozef Miárik|Minárik, Jozef]]|názov=''"Baroková citácieliteratúra"''|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=SPN|rok=1984|strana=14}}</ref>:
 
* ''cestu mysticizmu'' (citu, lásky), čo znamenalo pokorovanie, potláčanie a bičovanie zmyslov, citov, vášní, ktoré majú viesť k splynutiu duše s [[Kristus|Kristom]] (napr. diela [[Ján z Kríža|sv. Jána z Kríža]] a životopis [[Terézia z Ávily|svätej Terézie Ježišovej]]);
Barok úzko súvisí s víťazstvom [[protireformácia|protireformácie]] a upevnením moci a postavenia [[katolícka cirkev|katolíckej cirkvi]], avšak na druhej strane tiež [[absolutizmus|absolutistickej moci]] [[panovník]]ov. Príčina vzniku baroka ako umeleckého slohu vychádzala zo snahy umeleckými prostriedkami vyvolať pocit pokory a odovzdanosti [[Boh]]u, čo sa cirkev snažila dosiahnuť mohutnosťou, veľkoleposťou a nádherou stavieb, ale aj maliarskych a sochárskych diel, aby tak vyjadrila nadradenosť cirkvi nad poddanými{{Bez citácie}}. Jedným z rádov cirkvi, ktoré sa snažili obnoviť moc [[katolícka cirkev|katolíckej cirkvi]], bol aj [[Jezuiti|jezuitský rád]] a jeho zakladateľ [[Ignác z Loyoly]]. Známe sú jeho výroky a plamenné výzvy ako ''"Prišiel som aby som zapaľoval oheň v srdciach."'' Ten oheň mala byť vlastne [[viera]], ktorú chcel zapaľovať v srdciach ostatných.
 
Tak ako väčšinu štýlov, aj barok tvorili umelci. K jeho vrcholným dielam však patria tiež malé diela, ktoré boli určené pre súkromné účely, rovnako krásne a pôsobivé ako monumentálne diela, ktoré boli určené pre verejnosť, hoci práve tieto monumenty sú najtypickejším prejavom baroka. Okrem toho v tomto období náboženských zmien a nepokojov cirkev a rády mali ešte v prvej polovici barokového obdobia pomerne prísny postoj k umeniu, ktorý vychádzal ako z ich učenia, tak tiež z ekonomických dôvodov. Aj vďaka tomu vznikla väčšina katolíckych barokových kostolov a ich výzdoby najmä v 2. polovici 17. storočia a v 18. storočí. Pre vývoj barokového umenia sa stal dôležitým bodom dejinách rok [[1598]], kedy bola prenesaná z Ferrary do Ríma séria [[Tizian]]ových mytologických obrazov <ref name="Barok a rokoko">{{BezKnižná referencia|autor=[[Michael Kitson|Kitson, Michael]]|názov=''"Barok a citácierokoko"''|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=Pallas|rok=1972|strana=42}}</ref>. Tieto obrazy študoval takmer každý maliar, ktorý vtedy pracoval v Ríme až do [[30. roky 17. storočia|30. rokov 17. storočia]], a kopírovali ich tiež napr. [[Peter Paul Rubens]] či [[Nicolas Poussin]].
 
Barokoví aj renesanční umelci pracovali takmer pre rovnakých objednávateľov – dvor, aristokraciu a cirkev, no časom sa táto skupina rozrástla o nové vrstvy. Podobne ako v období renesancie, aj v období baroka udávali tón veľké umelecké osobnosti. Ak renesanciu reprezentovali velikáni ako [[Leonardo da Vinci]], [[Michelangelo]], [[Raffael]], [[Tizian]] alebo [[Albrecht Dürer]], v období baroka sa takýmito vodcami v oblasti umenia stali [[Gian Lorenzo Bernini]], [[Nicolas Poussin]], [[Peter Paul Rubens]], [[Rembrandt|Rembrandt Harmenszoon van Rijn]] a [[Diego Rodríguez de Silva y Velázquez|Velázquez]]. Všetci títo umelci sa inšpirovali najmä antickým umením [[Staroveký Rím|starého Ríma]] (nie [[Staroveké Grécko|Grécka]]) <ref name="Barok a rokoko">{{BezKnižná referencia|autor=[[Michael Kitson|Kitson, Michael]]|názov=''"Barok a citácierokoko"''|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=Pallas|rok=1972|strana=8}}</ref>, hoci na ich dielach je možné popri podobnostiach nájsť aj významné rozdiely. Diela barokových umelcov sú dekoratívnejšie, vyskytuje sa v nich viac kontrastov svetla a tieňa, no taktiež vyjadrujú zdanlivo menej sebakontroly. Lyrická čistota, ktorá bola tak príznačná pre renesanciu, sa tu nevyskytovala často, a striedmosť v ich dielach vyznievala skôr ako strohosť.
 
Barok sa preslávil najmä v [[architektúra|architektúre]], v [[maliarstvo|maliarstve]] a [[sochárstvo|sochárstve]], no taktiež v [[hudba|hudbe]], [[literatúra|literatúre]], [[divadlo|divadle]] a [[móda|móde]].
Dekoratívne [[umenie]] dosiahlo svoj vrchol koncom [[18. storočie|18. storočia]]. Jeho najlepšie obdobie zasahovalo ešte aj do obdobia [[rokoko|rokoka]] a [[klasicizmus|klasicizmu]]. Hlavné slovo v tomto druhu [[umenie|umenia]] malo [[Francúzsko]], a to najmä svojou produkciou, z ktorej veľkú časť vyvážali do zahraničia. Vývoj tohto [[umenie|umenia]] sa sústredil do [[kráľ]]ovských ateliérov, kde pôsobili kresliči a návrhári (napr. [[Jean Berain starší]], [[Claude Gillot]], [[Antoine Watteau]] a mnohí ďalší). [[Obraz]]y, ktoré boli súčasťou zariadenia interiéru, mali len dekoratívne poslanie a nachádzali sa často na rímse nad [[dvere|dverami]]. Dôležitou súčasťou interiérovej výzdoby sa stali [[tapiséria|tapisérie]], ktoré vznikali v [[manufaktúra]]ch, boli vytvárané so samostatnými motívmi alebo sa tematicky spájali do sérií (napr. ''Portréty bohov'').
 
Najznámejšie z manufaktúr boli v [[Beauvais]] a [[Aubusson (Creuse)|Aubusson]], alebo patrili rodinám Gobelinovcov či Savonnerie <ref name="Svetové dejiny umenia">{{BezKnižná referencia|autor=|názov=''"Svetové dejiny citácieumenia"''|mesto=Praha|vydavateľstvo=Cesty|rok=1996|strana=431}}</ref>. Medzi ďalšie významné mená [[Francúzsko|francúzskeho]] dekoratívneho [[umenie|umenia]] patria napr. [[Gilles-Marie Oppenordt]], ktorého majstrovstvo spočívalo v dokonalom spojení nástennej výzdoby so zariadením; z [[maliar]]ov sú to napr. [[Jacques de Lajoue]], [[François Boucher]] alebo [[Jean-Baptiste Pillement]].
 
Veľká pozornosť sa venovala taktiež nábytku. Hoci postupne vznikali nábytkárske dielne aj na ostatných [[Európa|európskych]] [[kráľ]]ovských dvoroch, líšili sa od [[Francúzsko|francúzskych]] dielní nielen zručnosťou a originalitou, ale v porovnaní s [[Francúzsko|francúzskymi]] [[umelec|umelcami]] sú ich diela voľnejšie, nakoľko používali viac svetlého [[drevo|dreva]] a bieleho laku. Medzi najobľúbenejšie druhy nábytku patrili rohové skrinky, nízke stolíky a komody, neskôr sa centrom záujmu stali veľké skrine, ktoré boli obľúbené od [[Rakúsko|Rakúska]] až po [[Holandsko]]. Medzi nábytok sa počítali aj prepychové koče a sane, ktoré nezaostávali svojou bohatou výzdobou, ktorá sa niekedy zdala až nevkusná.
{{Hlavný článok|Barokové divadlo}}
 
[[Barokové divadlo]] prešlo v [[16. storočie|16.]] a [[17. storočie|17. storočí]] veľkým rozkvetom. Okrem vzniku množstva národných variantov divadla tiež začali vznikať prvé profesionálne [[Divadlo (organizácia)|divadelné súbory]], ktoré nepôsobili len ako zábavný prvok pri slávnostných príležitostiach, ale ich divadelné predstavenia začali navštevovať diváci aj vo svojom voľnom čase <ref name="Řeč dramatu">{{BezKnižná referencia|autor=[[Stanislav Perkner|Perkner, Stanislav]] – [[Jan Hyvnar|Hyvnar, Jan]]|názov=''"Řeč citáciedramatu"''|mesto=Praha|vydavateľstvo=Horizont|rok=1987|strana=58}}</ref>. Toto obdobie vytvorilo nielen [[Dramatické dielo|dramatické texty]], ale aj modely divadla, ktoré predurčili ďalší vývoj [[Európa|európskej]] divadelnej kultúry. Barokové [[Divadlo (umenie)|divadlo]] a [[dráma]] sú úzko späté s [[Renesancia|renesanciou]], [[Manierizmus|manierizmom]] a [[Klasicizmus|klasicizmom]], nakoľko sa medzi týmito umeleckými smermi v oblasti divadla nedajú určiť presné hranice. Divadelné umenie sa však v každom z európskych štátov prejavovalo veľmi rozdielne (napr. v [[Anglicko|Anglicku]], [[Taliansko|Taliansku]], [[Španielsko|Španielsku]], [[Francúzsko|Francúzsku]]).
 
== Názory na barok ==
„Pre barok… je základným činiteľom, utvárajúcim jeho charakter, akási dvojlomnosť: snaha postihnúť za viditeľným svetom, prístupným zmyslom, druhý svet, iný život, inú priestorovosť, inú atmosféru. To sa javí nielen v [[obraz]]och a vôbec v [[umelecké dielo|umeleckom diele]], ktoré s obľubou znázorňuje človeka na hraniciach sveta pozemského a sveta nadprirodzeného, v tom hlavne v okamihoch [[smrť|smrti]], ale aj v jeho celom formálnom ustrojení. Barokový maliar vytrháva s obľubou svojho hrdinu alebo scény, zbavuje ich nepreniknuteľným chiaroscurom akejkoľvek súvislosti s [[realita|realitou]] pozemského sveta, ktorý ich obklopuje, alebo ich ponecháva v kontexte ostatného [[život]]a a [[dej|diania]], vybavuje ich takými gestami a farbami, že by ste k nim márne hľadali obdobu v živote okolo seba. Jeho divý [[naturalizmus]] sleduje iba to, aby vás strhol prudšie a hlbšie do mimoriadneho diania, ktoré sa pred vami roztvára, otvoriť vám naliehavejší pohľad do iného sveta, než je vaše prítomné okolie. Jeho tvarovosť sa rozvíja do týchto teatrálnych gest, ako v iných, menej drasticky líčených zobrazeniach, lenže druhý, iný svet týchto nadprirodzených gest má vám byť priblížený tým, že ho nazeráte médiom najskutočnejšej skutočnosti. Je to akýsi sen, zakliaty do zmyslami poznateľnej [[realita|reality]]... Podčiarkol som ako základnú tendenciu baroka snahu spoznať [[Boh]]a cez tento svet, zastihnúť v jeho realite [[Absolútno]], v prirodzenom nadprirodzené.{{Bez citácie}}<ref>http://ii.fmph.uniba.sk/~kravcik/filit/pojem.php?obl=Barok+kalista+z-e&pobl=</ref>“ ([[Zdeněk Kalista]])
 
== Referencie ==
* Léon Moussinac: ''Divadlo od počiatku po naše dni''. [[Bratislava]] : Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, [[1965]].
* Stanislav Perkner – Jan Hyvnar: ''Řeč dramatu''. [[Praha]] : Horizont, [[1987]].
* Ludmila Kybalová - Olga Herbenová - Milena La[[marov]]á: ''Obrazová encyklopedie módy''. Praha : Artia, [[1973]].
* ''Barok. Klasicizmus. Empír''. [[Bratislava]] : SVKL, [[1955]].
* ''Svetové dejiny umenia''. [[Praha]] : Cesty, [[1996]].
4 740

úprav