Dejiny Litvy: Rozdiel medzi revíziami

d
Do roku [[1926]] bola v krajine vedúcou stranou [[Strana kresťanských demokratov (KRIKDEM)|Strana kresťanských demokratov]] (KRIKDEM). Jej líder [[Aleksandras Stuginskis]] v rokoch [[1920]] - [[1922]], vykonával funkciu prezidenta republiky a v nasledujúcich voľbách bol pre obdobie rokov [[1922]] - [[1926]] oficiálne zvolený za hlavu štátu. Počas svojej vlády strana vytvorila veľa katolíckych poľnohospodárskych, mládežníckych a osvetových organizácií, v ktorých v roku [[1931]] bolo 95 543 členov. Konkurenciou [[Strana kresťanských demokratov (KRIKDEM)|Strane kresťanských demokratov]] spomedzi obyvateľstva Litvy boli [[Liaudiníci|národniari]], ktorý pod vedením [[Mikolas Sleziavičius|Mikolasa Sleziavičiusa]] v roku [[1922]] založili [[Roľnícka národná strana Litvy|Roľnícku národnú stranu Litvy]]. Menší vplyv na [[Strana kresťanských demokratov (KRIKDEM)|Stranu kresťanských demokratov]] mala [[Sociálno-demokratická strana Litvy]] a [[Litovský zväz zrovnoprávnených]]. Okrem týchto strán v [[Litva|Litve]] ilegálne pôsobila [[Komunistická strana Litvy]]. Základnými otázkami politicko-príslušenského boja boli otázka [[ústava|ústavy]] štátu, poľnohospodárskej reformy a zahraničnej politiky. [[Liaudiníci|Národniari]] a sociálni demokrati, ktorí vyhrali voľby v roku [[1926]], vytvorili koalíciu. Prezidentom [[Litva|Litvy]] sa stal [[Kazys Grinius]], ktorý vzišiel z [[Roľnícka národná strana Litvy|Roľníckej národnej strany Litvy]]. Avšak v decembri toho istého roku ([[1926]]) za podpory kresťanských demokratov [[Litovský zväz zrovnoprávnených]] zorganizoval štátny prevrat. Prezidentom Litvy sa stal [[Antanas Smetona]] ([[1927]] - [[1940]]). Od roku [[1936]] boli v krajine akékoľvek iné strany okrem [[Litovský zväz zrovnoprávnených|Litovského zväzu zrovnoprávnených]] prísne zakázané.
 
Jedna z nových otázok zahraničnej politiky bola Vilniusská otázka. V októbri roku [[1919]] vojsko generála [[Lucian Żeligovski|Luciana Żeligovského]] obsadilo [[Vilnius]] a všetky pokusy litovskej vlády, apelujúc na [[Liga národov|Ligu národov]], skončili neúspechom. V roku [[1920]] rozhodnutím poľského snemu bol Vilniusský kraj pripojený k [[Poľsko|Poľsku]]. O tri roky neskôr ([[1923]]) [[Liga národov]] uznala obsadenie [[Vilnius]]u [[Poľsko]]m, čo vyústilo do dohody so [[Sovietsky zväz|ZSSR]], ktorý v roku [[1939]] vrátil mesto Litve. Prvou krajinou, ktorá uznala nezávislosť litovského štátu bol [[Sovietsky zväz|ZSSR]], zs ktorým Litva [[12. júl]]a 1920 podpísala zmluvu. V zmluve sa [[Sovietsky zväz|ZSSR]] zaviazal, že na ''„večné časy“'' nebude zasahovať do suverenity a práva litovského národa a jeho územia. V roku [[1926]] vláda národniarov podpísala zoso [[Sovietsky zväz|ZSSR]] Zmluvu neútočení o neutralite. Následne dňa [[23. august]]a [[1939]] bola medzi [[Nemecko]]m a [[Sovietsky zväz|ZSSR]] tiež podpísaná Zmluva o neútočení. Rozdelili sa aj sféry vplyvu, ktoré boli potom doplnené o nové zmluvy z [[28. august]]a [[1939]]. Podľa nich sa [[Litva]] stala súčasťou vplyvu [[Sovietsky zväz|ZSSR]]. Dňa [[10. október|10. októbra]] [[1939]] [[Sovietsky zväz|ZSSR]] a Litva podpísali Zmluvu o vzájomnej pomoci, na základe ktorej bolo na jej území rozložených niekoľko vojakov [[Červená armáda|Červenej armády]], ktorí mali za úlohu brániť litovské územie od agresorov. Dňa [[14. jún]]a [[1940]] pod zámienkou, že [[Sovietsky zväz|ZSSR]] chce v [[Litva|Litve]] novú vládu, obvinil Litvu z toho, že porušila zmluvu. O deň neskôr do krajiny prišlo niekoľko ďalších príslušníkov [[Červená armáda|Červenej armády]]. Tento plán pričlenenia [[Litva|Litvy]] k [[Sovietsky zväz|ZSSR]] bol vypracovaný v [[Moskva|Moskve]] [[Vladimir Georgievič Dekanozov|Vladimirom Georgievičom Dekanozovom]]. Po nasledujúcich voľbách, ktoré sa konali [[14. júl|14.]] a [[15. júl]]a [[1940]], sa národný Snem Litvy, obrátiac sa s prosbou na Najvyšší súd Sovietskeho zväzu, vyhlásil pričlenenie Litvy k [[Sovietsky zväz|ZSSR]].
 
== Litva ako súčasť Sovietskeho zväzu (1940 - 1991) ==
1 301

úprav