Travertín: Rozdiel medzi revíziami

Travertín vzniká sedimentáciou, vyzrážaním z vôd obohatených na [[Uhličitan vápenatý|CaCO₃]]. Na jeho tvorbe sa môžu výrazne podieľať riasy, alebo rastliny, ktoré z vody odoberajú [[oxid uhličitý|CO₂]], čím je urýchlené vyzrážavanie CaCO₃<ref>[http://www.geology.cz/aplikace/encyklopedie/term.pl http://www.geology.cz] prístup: 14.9.2008</ref>. Prostredia vzniku travertínov sú však rôzne. Väčšinou sú viazané na prechod vody [[karbonát]]ovými horninami. Bežné sú pri výveroch [[minerálna voda|minerálnych vôd]] pozdĺž mladých [[tektonický zlom|zlomových línií]]<ref name="Encyklopédia Slovenska"/>. V podzemnom krase dochádza k veľmi pomalému vyzrážavaniu z presakujúcich vôd, čím vznikajú [[sinter|sintrové]] kvaple. Za spoluúčasti organizmov môžu vznikať aj v tečúcej vode potokov a riečnych dolín a nív, najčastejšie na úpätí svahov<ref name="Encyklopédia Slovenska">Vladár, J., 1982; ''Encyklopédia Slovenska VI. zväzok T - Ž.'' Veda, Bratislava, s. 106 - 107</ref>. Diageneticky premenený starši travertín sa mení na [[vápenec]]. Travertíny často obsahujú odtlačky rastlín (inkrustácia), alebo i dobre zachované fosílie. V okolí pramenísk vznikajú travertínové kopy, alebo v údoliach kaskády (napr. Staré Hory). Travertín vzniká aj v súčastnosti<ref name="mineraly.sk">[http://www.mineraly.sk/ http://www.mineraly.sk] prístup: 14.9.2008</ref>.

Pre travertíny je charakteristická pórovitá štruktúra. Farba horniny je premenlivá v závislosti od prímesí. Môže byť biely až svetložltý, prípadne svetlosivý, fialový. Levický zlatý ónyx je naviac páskovaný<ref name="mineraly.sk"/>.

Travertíny sa využívajú ako stavebný a obkladový kameň<ref name="mineraly.sk"/>. Toto využitie je bežné aj na Slovensku, pretože tu patria travertíny medzi najmladšie horniny a teda aj najmenej postihnuté [[tektonika|tektonickými]] procesmi, vďaka čomu nie sú popraskané.