Dejiny Ukrajiny: Rozdiel medzi revíziami

Následky tohto konfliktu nesie ukrajinský národ dodnes{{ref|44}}. To, že sa účastníci na zjazde nedokázali dohodnúť{{ref|45}}, ich viedlo k preusporiadaniu jednotlivých cirkví. To, čo sa na začiatku celého konfliktu volalo pokusom zjednotenia kresťanských cirkví, sa skončilo ich následným rozdrobením a miesto dvoch cirkví existovali tri - [[katolicizmus|katolícka]], [[Ukrajinská autonómna pravoslávna cirkev|pravoslávna]] a [[Ukrajinská autokefálna pravoslávna cirkev|uniatská]], neskôr známa ako [[Ukrajinská grécko-katolícka cirkev]].

 

== Doba kozákov ==

{{Hlavný článok|Kozáci}}

Od roku [[1240]], keď na [[Kyjev]] zaútočili nomádske kmene [[Tatári|Tatárov]], sa hlavnou arénou udalostí ukrajinských dejín stali [[Halič]] a [[Volyň]]. Koncom [[16. storočie|16. storočia]] sa však stredobodom udalostí znova stal východ [[Ukrajina|Ukrajiny]] a oblasť [[Dneper|Dnepru]], kde sa opätovne rozprúdil dávny boj medzi miestnymi usadlíkmi a kočovnými kmeňmi, ktorí sa snažili presadiť [[islam]]. Následný útlak obyvateľstva bol príčinou mnohých útekov a príchodu [[kozáci|kozákov]]{{ref|46}}, ktorí sa usadzovali v hraničných oblastiach [[Ukrajina|Ukrajiny]]{{ref|47}}{{ref|48}}. Ich prvotným cieľom bolo odrážať nájazdy [[Tatári|Tatárov]] v čom sa im darilo. Postupne v bojoch proti nim a ich spojencom [[Osmani|osmanským Turkom]] zdokonaľovali svoje vojenské schopnosti a organizovanosť armády a ukrajinská spoločnosť ich začala považovať nielen za bojovníkov proti hrozbe [[islam|islamu]], ale aj ako na obrancov proti národno-náboženskému a spoločensko-ekonomickému útlaku poľskej šľachty{{ref|48}}{{ref|50}}. Tieto kozácke činy opisuje jeden turecký historik [[17. storočie|17. storočia]] takto: