Richard Wright: Rozdiel medzi revíziami

Postupne, ako sa začalo meniť hudobné smerovanie skupiny, strácal Wright záujem o komponovanie skladieb a prispieval svojím charakteristickým štýlom hry na klávesové nástroje do širších hudobných kompozícií ako ''Interstellar„Interstellar Overdrive''Overdrive“, ''A„A Saucerful of Secrets''Secrets“, ''Careful„Careful With That Axe Eugene''Eugene“, ''One„One of These Days''Days“ a hudobných tém pre [[soundtrack]]y k filmom (''[[More]]'', ''[[Zabriskie Point (soundtrack)|Zabriskie Point]]'' a ''[[Obscured by Clouds]]''). Takisto mal jeden z hlavných podielov pri dlhých kompozíciách skupiny [[Pink Floyd]] ako ''Atom„Atom Heart Mother Suite''Suite“, ''Echoes''„Echoes“ a ''Shine„Shine on You Crazy Diamond''Diamond“.

Jeho komerčne najúspešnejšie skladby sú ''The„The Great Gig in the Sky''Sky“ a ''Us„Us and Them''Them“ z albumu ''[[Dark Side of the Moon]]''.

V začiatkoch skupiny Wright skúšal hrať na dychové, neskôr sa špecializoval na klávesová nástroje. Kratšiu dobu (v r. 1969) Wright hral na [[vibrafón]] v niekoľkých skladbách skupiny a v živých vystúpeniach. V týchto dobách hral dokonca aj na [[trombón]]e v skladbe ''Binding„Binding My Time''Time“. V časoch formovania skupiny [[Pink Floyd]] pod vedením [[Syd Barrett|Syda Barretta]] hral Wright na organe značky Farfisa, ktorého zvuk púšťal cez zariadenie ''Binson Echorec'', ktoré fungovalo na princípe magnetofónovej slučky. Dosiahol tým zvuk, ktorý bol charakteristický pre atmosféru [[psychedelický rock|psychedelického rocku]]. Neskôr začal na vystúpeniach používať [[Hammond organ]]. Klavír začal bežne používať až neskôr, keď sa súčasťou koncertného [[repertoár]]u skupiny [[Pink Floyd]] stala skladba ''Echoes''„Echoes“ (album ''[[Meddle]]''). Počas koncertných šnúr v [[70. roky 20. storočia|sedemdesiatych rokoch]] (''[[Dark Side of the Moon]]'', ''[[Wish You Were Here]]'', ''[[Animals]]'') prestal organ Farfisa používať a začal hrať na iných, ako Fender Rhodes, na elektrických klavíroch značky Wurlitzer a Hohner, VCS 3, Minimig, ARP Solina, ARP Quadra a syntetizátorch Prophet 5. Od roku 1987 mal Wright v obľube digitálne syntetizátory Kurzwell na reprodukciu jeho analógových [[syntetizátor]]ových zvukov, donedávna tiež používal digitálnu verziu jeho obľúbeného organu Hammond B- 3.

Wright v neskorších skladbách skupiny [[Pink Floyd]] spieval vokály, sólové party len občas na vystúpeniach, v štúdiových nahrávkach ho bolo najvýraznejšie počuť v skladbách ''Time''„Time“ a ''Echoes''„Echoes“.

V roku 1984 vytvoril Wright hudobné duo s Davidom Harrisom (zo skupiny ''Fashion''), ktoré nazvali ''Zee''. Podpísali dohodu o nahrávaní pre [[hudobné vydavateľstvo]] [[Atlantic]]. Vydali iba jeden album nazvaný ''[[Identity]]'', ktorý bol komerčne, ale aj podľa reakcií kritiky prepadákom. Wright odišiel od ''Zee'' v roku [[1986]], keď sa rozhodol znovu spojiť s powatersovským Pink Floydom. Na albume ''[[A Momentary Lapse of Reason]]'' by sme márne hľadali Wrightovu fotografiu a aj jeho meno je písané drobnejším písmom ako mená Davida Gilmoura a Nicka Masona. Neskôr, počas koncertnej šnúry venovanej tomuto albumu a na živom albume z týchto vystúpení ''[[Delicate Sound of Thunder]]'', Wright znovu figuruje ako riadny člen skupiny [[Pink Floyd]].

V roku 1994 skupina [[Pink Floyd]] vydala svoj druhý powatersovský album ''[[The Division Bell]]''. Wright je na tomto albume spoluautorom piatich skladieb a spieva na jednej z nich (''Wearing„Wearing Inside Out''Out“). Tieto nahrávky sú pridané aj na nasledujúci živý dvojalbum a na video ''[[P*U*L*S*E]]'' z roku [[1995]]. Wright, tak ako aj [[Nick Mason|Mason]], účinkoval na všetkých powatersovských koncertných šnúrach skupiny [[Pink Floyd]].

Album ''[[Broken China]]'' je považovaný za úspešnejší ako ''[[Wet Dream]]'' a označený je za ''novú fázu hudobného prístupu Ricka Wrighta'' s širším využitím počítačových nahrávok a výrobných techník za asistencie ''Anthonyho Moora'', ktorý spolupracoval s Rickom pri písaní viacerých skladieb.

Rick prispel vokálmi a hrou na klávesy do najnovšieho albumu Davida Gilmoura ''[[On an Island]]'' (2006) a účinkoval s Gilmourovou skupinou na nasledujúcej koncertnej šnúre na viac ako 24 vystúpeniach v [[Európa|Európe]] a [[Severná Amerika|Severnej Amerike]]. Na koncertoch s Gilmourom hral na klavíri, elektrickom klavíri a po dlhom čase opäť použil aj organ Farfisa, ktorý vzkriesil hlavne pre interpretáciu skladby ''Echoes''„Echoes“ a niekoľkých skladieb z barrettovskej éry skupiny Pink Floyd. Nezúčastnil sa ale spojenia Nicka Masona a Rogera Watersa na Watersovej ''The Dark Side of the Moon Live Tour''. V tom období trávil väčšinu času prácou na svojom novom sólovom projekte, ktorý mal vydať v priebehu roku 2007.

* 1526. september,november 1996 1978- ''[[WetBroken DreamChina]]''

* Október,október 2002 - ''[[David Gilmour in Concert]]'' ([[DVD]])

* 6. marec, 2006 - ''[[On an Island]]''

* Marec,marec 2007 - ''[[David Gilmour Live at the Albert Hall]]'' ([[DVD]])

* 314. januára,november 1970 - ''[[The Madcap LaughtsBarrett]]''

== Externé linkyodkazy ==