Černokňažník (časopis): Rozdiel medzi revíziami

Dialogické rozhovory, nachádzame najmä v prvom ročníku. Pán Macovič a pán Kubovič vedú vtipné rozhovory zo súčasnosti. Podľa vyjadrovania ide skôr o starých pánov, ktorí trpia skostnatenosťou karikaturizujúcou zlé vlastnosti vtedajšej populácie, inokedy ju sami pranierujú svojou inteligenciou a dôvtipom.

 

M. Humillismus servus Domine Spectabilis!<br />

K. Dobré ráno vinšujem. Nuž pán brat ako sa majú?<br />

V Černokňažníkovom slovníku náučnom Tóth postupne vydával po jednotlivých písmenách vtipné výklady niektorých zahraničných slov. Nie vždy však bol obsah vtipný, niekedy boli výrazy vysvetlené správne, s dôrazom na náučnosť.

 

Baal; modla odrodilstva a vlastizrady<br />

Baba; jedným dielom žensko, vätším dielom slovák vo verejnosti.<br />

Drobné príhody, niekedy hovorené v tretej osobe, inokedy písané, pre Černokňažníka najtypickejšou formou – dialogicky. Niekedy pripomínali vtip.

 

Učiteľ (k farárovi). Čo myslia pán farár, či by slobodno bolo novorodzené dieťa v nedostatku vody i polievkou pokrstiť?<br />

}}

<br style="clear:left;">

Krátke správy zapĺňali zväčša zostávajúce miesto, najčastejšie parodovali súdobú realitu. Aj preto mnohým nerozumieme, keďže vychádzali z aktuálneho politického diania i z diania v regióne.

 

V Krakove zakázali študentom do divadla chodiť, následkom čoho sa ešte v ten deň 80 žiakov v divadle dostanovilo. (...)<br />

V Levoči je pod tiskom nová gramatika reči slovenskej. – Pani gramatike Viktorinovej od ľaku zuby vypadajú. (...)

Dve osoby sa zhovárajú o aktuálnom dianí.

 

A. Vidia domine spectabilis, ani si už rady neznám<br />

B. Čože jim schádza?<br />

„...jestli ja i ďalej tak utešené a smysluplné veršíky písať budem, slávne obecenstvo moje si od samej čírej spokojnosti tu i tu zadrieme,“ napísal si o tejto, určite vtipnej básni sám Viliam Pauliny – Tóth. Dokladuje to, akým smerom sa uberal jeho humor – dobrotivým. Žarty si dokázal robiť i zo seba, ak však niečo nebolo v poriadku, pranieroval to bez servítky.

 

Edoden bedoden!<br />

Cínom bínom, harabínom,<br />

V Černokňažníkovi sa často objavovali falošné listy reagujúce na časopis. Prvý vyšiel už v druhom čísle, dňa 15. marca 1861. Vysmieva sa maďarizmu a odrodilstvu:

 

Z Pohronia. Die 12-a febr. 1861. Herr Redakteur! Priam teraz som dostal die erste Nummer des Černokňažník a pýtam sa Jich: kdo Jich ermächtigoval môj list dať vytlačiť ? Nech odpovedia, kdo Jim dal to právo, mňa takto blossstellovať? Toto je contra jus gentium, ja Jim dám fiškálsku Akciu. A teraz Jim vorläufig napíšem list, teššik nech ho publikujú, jestli sa páči. Jejích ohlas o Černokňažníkovi v Schulfreunde pána Radlinského, srovnaný s prvým mne poslaným číslom, dostatočne beweisuje, že je to klamstvo. Ja viem, že kdokoľvek ten ohlas prečital, pevne veril , že to budú noviny lekárske, a tu hľa ho máš, už prvé číslo je samý Unsinn — versteht sich vyjmúc list môj verne odtlačený. Rébuse pri ľahké, prvý „pastier" alebo „bača" a druhý „von s guľou abo s korunou." Ten obraz sľúbený prosím nech mi za Auflósuvanie toto, čo skorej pošlú. Na poslednej strane endlich tri obrazy, ktorým ani čert nerozumie a hrúza Ankiindigungov o kadeakých starých grammatikách. No za to sa jim amice, slavné Publikum bedankuje, keď ho ustavične s ohlasmi o starých gramatikách martrovať budú. A už prosím jich keď sa toho toľko všeličoho naverkiindigovali, či sa už aj pre „peštbu-dínske vedomosti" miestečka nenašlo? čo? Was sagen sie dazu? Nedajú sa amice tiež do toho Černokňažníka? Ja jich teraz bevollmächtigujem tento list uverejniť. Hahaha. — Adieu!<br />

Dr. Lesebuch.

Drobné vtipy, krátke fingované správy, dialógy. To je základná črta Černokňažníka.

 

- Očula si, že sa Tonka Filipovských už vydala?<br />

- Ach, veru nie – to novina- a komu že ruku dala?<br />

Medzi matkou a dcérou:

 

Mamka: „Ach, dcéra moja, smutné chýry počula som o tebe. (Šepká jej do ucha) že sa vraj opíjaš liehovinou?“<br />

Dcéra: „Neverte mamička, ani som o takom nápoje nikdy jakživ nepočula, kedy tedy kúpim si trochu troho kvitu, slivovičky alebo borovice, ale nech skameniem, ak som sa ja kedy opila liehovinou.“

Nápisy na rakúskych hroboch 19. storočia:

 

1. Na zbožnú pamiatku poctivej 40 rokov dlhej vdovy Anne Kreidlovej.<br />

2. Tu odpočíva v pánu J.K., žil 26 rokov ako človek a 37 rokov ako manžel.<br />

}}

<br style="clear:left;">

 

 

==Exterené odkazy==

[[Kategória:Slovenské humoristické časopisy]]