Interagujúca galaxia: Rozdiel medzi revíziami

V [[kopa galaxií|kopách galaxií]] dosahuje počet interagujúcich galaxií v priemere 7 %, niekedy až 30 %. Interakcia galaxií sa prejavuje rozličnými formami: deformáciou tvaru galaxií, utváraním chvostov alebo protiramien galaxií, mostov alebo priečok medzi susednými galaxiami atď. Pri niektorých interagujúcich galaxiách sa pozoruje zvýšenie [[rádiové žiarenie|rádiového žiarenia]]. Mosty medzi galaxiami sú obyčajne krátke, široké a jasné v prípade galaxií typu E a S0, pri špirálových galaxiách sú dlhé a úzke; často sú iba predĺžením špirálových ramien galaxií, niekedy však vychádzajú priamo z [[galaktické jadro|jadra galaxií]]. Chvosty sú častejšie ako mosty, v niektorých prípadoch dosahujú dĺžku až 100 000 [[ly]]. Spektrá týchto útvarov ukazujú, že majú rovnaké zloženie ako špirálové ramená galaxií, t. j. pozostávajú z [[medzihviezdna hmota|medzihviezdnej hmoty]] a [[hviezda|hviezd]].

Typické prípady interagujúcich galaxií: [[Wilsonova dvojica galaxií]] W 34 v [[súhvezdie Ryby|súhvezdí Ryby]] s mostom a protiramenom, s celkovou dĺžkou vyše 230 000 ly; galaxia [[NGC 7135]] s dlhým chvostom; trojica galaxií [[IC 3481]], [[Anon]], [[IC 3483]] spojená mostom; tri dvojice [[VV 224]], [[W 226]] a [[W 237]] so silnými prejavmi vzájomných porúch. Interagujúce galaxie sú aj [[prstencové galaxie]], resp. reťazce galaxií, napr. [[W 172]] a [[W 165]]. Aj keď mechanizmus a príčina vzájomných interakcií nie sú jednoznačne objasnené, z teoretických výpočtov vyplýva, že rozličné typy deformácií môžu vznikať vplyvom vzájomného slapového pôsobenia galaxií pri ich tesnom vzájomnom priblížení.