Janko Borodáč: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Norway.today (diskusia | príspevky)
d →‎Dielo: wiki
Norway.today (diskusia | príspevky)
drobnosti
Riadok 11:
Borodáč odchádza v roku [[1922]] učiť do [[Sabinov]]a, kde sa neskôr aj oženil a zo svojou manželkou Oľgou začal hrávať v ochotníckom krúžku. O dva roky neskôr, v roku [[1924]] sa rozhodlo Slovenské národné divadlo angažovať manželov Borodáčovcov. Borodáč začína vyučovať hereckú techniku na dramatickom oddelení Hudobnej a dramatickej akadémie, taktiež začína so svojími prvými réžiami. V roku [[1929]] sa stáva [[dramaturg]]om a umeleckým šéfom [[Činohra Slovenského národného divadla|Činohry SND]].
 
V roku [[1932]] sa činoherný súbor rozdelil na slovenskú a českú činohru. Vedúcim slovenskej činohry sa stal práve Janko Borodáč. Počas [[Prvá Slovenská republika|vojnovej Slovenskej republiky]] prešlo SND z rúk súkromnej spoločnosti pod správu vládneho komisára. I sám Borodáč bol pod vplyvom dobových [[nacionalizmus|nacionalistických]] nálad, čo dosvedčujú jeho dramatické prvotiny - ''Chlapci na stráži'' a ''Juro Jánošik'' i pomerne nešťastné úpravy slovenských klasických hier, napr. [[Ján Chalupka|Chalupkovo]] ''Kocúrkovo alebo Len aby sme v hanbe neostali'' a [[Ján Palárik|Palárikovho]] ''Inkognita'' a ''Drotára'', ktoré vyzneli ako agitka vojnového slovenského štátu.
 
Po druhej svetovej vojne bol Borodáč poverený obnovou Východoslovenského národného divadla (dnes [[Štátne divadlo]]) v [[Košice|Košiciach]]. Spolu s manželkou tu pôsobil až do roku [[1953]] a využil tu svoje praktické skúsenosti, ktoré nadobudol pri budovaní Slovenského národneho divavala v Bratislave. Taktiež mení svoju divadelnú rétoriku a obracia sa k [[socialistický realizmus|socialistickému realizmu]]. Po návrate do Bratislavy Borodáč opäť pracoval ako režisér v SND a ako pedagóg na [[Vysoká škola múzických umení|Vysokej škole múzických umení]], kde učil herectvo a réžiu. V Bratislave pôsobil až do svojej smrti v roku [[1964]].
 
== Dielo ==