Louis Blériot: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Juloml (diskusia | príspevky)
Juloml (diskusia | príspevky)
Riadok 20:
 
==Letecký konštruktér==
Louis Blériot bol majiteľom malej továrne na automobilové reflektory. Ziskpričim zisk z tejto činnosti venoval letectvu. Jeho prvé konštrukcie je ťažko považovať za podarené. Prvý prístroj označený '''No.I''' postavil v rokoch 1901 až 1902. Tento [[krídelník]] vôbec nevzlietol. Bezmotorový stroj s plavákmi '''No.II''' postavili podľa Blériotových návrhov bratia Voisinovci. Ťahaný motorovým člnom na [[Seina|Seine]] sa No.II vzopäl do vzduchu a následne havaroval pilotovaný [[Gabriel Voisin|Gabrielom Voisinom]], ktorý sa pri pokuse takmer utopil. Podobne dopadol aj ďalší hydroplán '''No.III''' poháňaný motorom Antoinette (s výkonom 17,7 kW). Rozdiel spočíval najmä vo fakte že neúspešná skúška sa udiala na jazere a takmer sa utopil autor samotný. Blériot ďalšiu konštrukciu '''No.IV''' prestaval na pozemnú. V novembri [[1906]] Blériot skúšal No.IV v [[Bagatelle]], ale opäť bez úspechu.
 
Lietadlo '''No.V''' nazvané ''Le Canard'' dokončil Blériot približne v čase obdobne riešeného 14bis [[Alberto Santos-Dumont|Santos-Dumonta]]. Pri stavbe opäť spolupracoval s bratmi Voisinovcami, ktorým poskytol pôžičku na založenie vlastnej firmy. Blériot na lietadle poháňanom motorom Antoinette uskutočnil v apríli 1907 v Bagatelle niekoľko kratších skokov, pričom posledný skončil haváriou (dobová tlač o Blériotovi písala, že je aviatikom, ktorý sa čoskoro zabije).
Riadok 26:
Prvým Blériotovým strojom s ťažným motorom bol '''No.VI''' ''Libellule'' poháňaný motorom Antoinette s výkonom 17,7 kW. Mal dvojicu krídel usporiadanu v tandeme za sebou. Oba páry mali veľké vzpätie, zvislú smerovú plochu kýlovka a malá smerovka. V lete 1907 Blériot s No.VI uskutočnil v [[Issy]] niekoľko krátkych letov; najdlhší let meral okolo 150 m. Lietadlo Blériot neskôr prestaval a v septembri 1907 s ním preletel vzdialenosť 184 m.
[[Obrázok:Bleriot VII.jpg|thumb|right|Blériot No.VII]]
Koncom roku 1907 uskutočnil v Issy Blériot šesť letov s novým lietadlom '''No.VII'''. Preletel s lietadlom vzdialenosť 500 m a dosiahol rýchlosť 80 km/h. No.VII bolo na svoju dobu moderné lietadlo dolnoplošník. Malo kapotovaný motor opäť typu Antoinette, trup lietadla bol úplne potiahnutý, pohon zabezpečovala 4-listá kovová vrtuľa a bolo vybavené stabilizátorom s výškovkou. 18. decembra však Blériot s nádejným typomNo.VII havaroval pričom z nádejného lietadla ostali len trosky.
 
Ďalší typ '''No.VIII''' zalietal vytrvalý Blériot 17. júna 1908. Lietadlo poháňané motorom Antoinette malo nepotiahnutý trup a jednoduché krídlo. Po skúškach Blériot No.VIII dva razy prestaval No.VIIIbis a No.VIIIter. S poslednou verziou '''No.VIIIter''' Blériot preletel vzdialenosť 28 km.
 
V decembri 1908 sa tri konštrukcie Louisa Blériota objavili na výstave ''Salon de l'Automobile et de l'Aéronautique'' v [[Paríž]]i. Išlo o lietadlá No.IX, No.X a No.XI.