Zapaľovač (munícia): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
obrázok
d pravopis
Riadok 30:
=== Podľa spôsobu aktivácie ===
* '''zapaľovače nárazové''' - reagujú na impulz nárazu strely na cieľ alebo do terénu. Môžu byť mechanické alebo elektronické. Mechanické nárazové zapaľovače vytvárajú povelový impulz nápichom roznetky ihlou alebo iniciujú roznetku tlakovým a tepelným impulzom prudko stlačeného plynu v uzatvorenej dutine pri náraze na prekážku. Elektrické pracujú na princípe uzatvorenia (alebo rozpojenia) elektrického okruhu v snímači nárazu, alebo používajú na vytvorenie elektrického impulzu piezoelektrické alebo elektromagnetické generátory. Môžu byť okamžité, alebo vydávajú povel k aktivácii bojovej časti s malým oneskorením, potrebným na preniknutie do cieľa. Používajú sa typicky u [[munícia|munície základného určenia]] - trieštivej, trhavej, zápalnej a priebojnej všetkých druhov.
* '''zapaľovače časové''' - Časové mechanizmy môžu byť pyrotechnické, chemické, mechanické, s hodinovým strojom alebo elektrické či elektronické a zapracujú v nastavenom čase od okamihu výstrelu alebo odhodenia z nosiča, alebo od okamihu dopadu munície do terénu alebo na cieľ. Doba chodu časových mechanizmov sa môže nastavovať pred výstrelom strely z dela, pri zavesení bomby na lietadlo, ale tiež (u elektronických časových zapaľovačov) špeciálnymi zariadeniami počas výstrelu alebo počas letu lietadla. Typické použitie majú v protilietadlovom delostrelectve stredných a veľkých kalibrov a pri použití bežných trieštivotrhavých striel ako šrapnelov proti živej sile. V letectve sa používajú pre otváranie kontajnerových bômb a bombových zväzkov. Používajú sa tiež pre aktiváciu [[munícia|munície pomocného určenia]] - predovšetkým osvetlovacej, signálnej, orientačnej a pasívnej rušiacej. Časové zapaľovače aktivované pri náraze na prekážku alebo do terénu sa používajú pri leteckom bombardovaní na zamínovanie objektov. K časovým zapalovačom možno priradiť aj samodeštrukčné zariadenia, ktoré zlividujú použitú muníciu po uplynutí predpokladaj doby na dosiahnutie cieľa, aby munícia nepredstavovala ďalšiu hrozbu pre vlastné vojská alebo obyvateľstvo.
* '''zapaľovače nekontaktné - bezdotykové''' - reagujú na blízkosť cieľa na základe energie vyžarovanej cieľom alebo odrážajúcej sa od cieľa. Môžu byť aktívne (samotný zapaľovač vyžaruje do okolia energiu a sníma jej odraz od cieľa) alebo pasívne (snímajú energiu vyžiarenú cieľom alebo vyžiarenú iným zdrojom a od cieľa odrazenú). Využívajú elektrostatické a magnetické polia (typické pre námorné a protitankové míny), rádiové žiarenie (aktívne rádiolokačné nekontaktné zapalovače typické pre rôzne protilietadlové riadené strely a tiež delostrelecké granáty), optické žiarenie (od infračervenej oblasti cez viditeľné svetlo až po ultrafialové žiarenie) (typické pre rôzne protilietadlové riadené strely), akustické prejavy cieľa, vibrácie prostredia spôsobené pohybom cieľa (opäť typické pre rôzne pozemné a námorné míny), hydrostatické a hydrodynamické efekty pohybu cieľa vo vode a podobne. K bezdotykovým zapaľovačom sú radené aj hydrostatické a barometrické zapaľovače, ktoré aktivujú muníciu v nastavenej hĺbke pod hladinou (protiponorkové hlbinné bomby) alebo výške nad zemou (typické pre staršie typy leteckých jadrových bômb).
* '''zapaľovače povelové''' - sú aktivované diaľkovým povelom z miesta mimo muníciu, ktorú aktivujú, takéto zapalovače sa používajú napríklad v strelách protiraketovej a protilietadlovej obrany, kde je potrebné zabezpečiť výbuch bojovej časti ešte pred stretnutím strely s veľmi rýchlym cieľom, tak, aby pole ničenia bojovej časti malo optimálne rozmery a hustotu.