Koróna (astronómia): Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 1 846 bajtov ,  pred 13 rokmi
doplnenie
d (robot Pridal: lt:Saulės vainikas)
(doplnenie)
[[Image:Solar_eclips_1999_4.jpg|thumb|300px|right|Fotografia slnečnej koróny počas zatmenia Slnka vo Francúzsku v roku [[1999]]]]
 
'''Koróna''' je jasná plazmová [[Slnko|slnečná atmosféra]] atmosféra siahajúca milióny kilometrov do vesmíru[[vesmír]]u, najľahšie viditeľná počas úplného [[Zatmenie Slnka|zatmenia Slnka]] alebo pomocou [[koronograf]]u. Už v [[30. roky 20. storočia|tridsiatych rokoch 20. storočia]] sa na základe tvaru koróny pozorovanej pri zatmeniach objavili úvahy, že koróna musí mať teplotu milióny stupňov. Tento predpoklad bol o niekoľko rokov potvrdený [[spektroskopia|spektroskopicky]].
 
Od spodnejšej vrstvy slnečnej atmosféry, [[chromosféra|chromosféry]], oddeľuje korónu tzv. '''[[prechodová oblasť]]'''. Koróna je najteplejšia vrstva slnečnej atmosféry. Je stokrát teplejšia než [[fotosféra]]. Príčina takejto vysokej teploty koróny dodnes nebola nájdená. Preto prúdenie tepla nastáva smerom z koróny do nižších oblastí [[Slnko|Slnka]]. Toto tepelné rozhranie, kde sa teplota náhle mení z asi milióna [[Kelvin]]ov v spodnej koróne na asi 20 000 Kelvinov vo vrchnej chromosfére je práve prechodová oblasť. Typická [[hustota]] častíc v koróne je 5 x 10<sup>17</sup> častíc na cm<sup>3</sup>.
 
Koróna je teda veľmi horúca, ale aj veľmi riedka. Siaha do vzdialenosti niekoľkých slnečných polomerov, milióny kilometrov do kozmu. Podľa niektorých zdrojov je hranicou vrchnej koróny až [[heliopauza]]. Hmota koróny neustále uniká do okolitého priestoru rýchlosťou asi milión ton každú sekundu. Toto množstvo sa zvyšuje až na miliardy ton pri slnečných [[erupcia|erupciách]]. Takéto náhle úniky hmoty sa nazývajú [[výron koronálnej hmoty|výrony koronálnej hmoty]] alebo ejekcia koronálnej hmoty (po anglicky coronal mass ejection, skratka CME). Tieto výrony majú za následok zvýšený tok častíc [[slnečný vietor|slnečného vetra]] a s tým spojené následky ako [[magnetická búrka|magnetické búrky]] alebo [[polárna žiara|polárnu žiaru]].
== Zložky žiarenia ==
Korónu možno rozdeliť na niekoľko zložiek s odlišným pôvodom:
* '''Koróna K''' (elektrónová koróna alebo koróna spojitého spektra) - vzniká rozptylom svetla fotosféry na voľných [[elektrón]]och. Jej [[spektrum]] je spojité. Nachádzajú sa v nej rôzne štruktúry, ako napríklad lúče, oblúky, polárne lúče a tenké lúče. Jej priemerná hustota v pokojných častiach je rádovo 10<sup>8</sup>/cm<sup>3</sup>, v rôznych štruktúrach vzrastá 5,0 násobne a najvyššie hodnoty (okolo 10<sup>10</sup> častíc na cm<sup>3</sup>) dosahuje v tzv. koronálnych kondenzáciách. Koronálna kondenzácia je veľmi husté miesto v koróne.
* '''Koróna F''' (Fraunbhoferova koróna alebo prachová koróna) - vzniká rozptylom žiarenia na relatívne ťažších časticiach [[medziplanetárny prach|medziplanetárneho prachu]]. V jej spektre sa vyskytujú [[Fraunhoferove čiary]]. Rozptýlené žiarenie F koróny nie je polarizované a jej pokračovaním v medziplanetárnom priestore je [[zvieratníkové svetlo]].
* '''Koróna E''' (emisná koróna) - vzniká [[emisia|emisiou]] iónou koronálneho plynu.
 
== Štruktúry ==
Charakteristické štruktúry pre korónu sú ''koronálne lúče''. Sú približne radiálne a rozprestierajú sa do vzdialeností 0,5 až viac ako 10 slnečných polomerov. Hustota častíc v nich je oproti priemernej hustote K koróny zvýšená 3-10 krát. Delia sa na niekoľko typov, ale pravdepodobne majú rovnakú základnú štruktúru. Koronálne lúče vznikajú vtedy, keď sa [[Plazma (fyzika)|plazma]] v koronálnej kondenzácii stáva dostatočne horúcou na to, aby násilne otvorila uzavreté slučky magnetického poľa do tvaru neutrálneho prúdu.
 
''Polárne lúče'' sa v koróne vyskytujú pri minime [[slnečná aktivita|slnečnej aktivity]]. Sú dobre pozorovateľné v polárnych oblastiach Slnka a majú krátku životnosť. Oblasti koróny s veľmi nízkou hustotou a nižšou teplotou sa nazývajú ''[[koronálna diera|koronálne diery]]''. V K Koróne nad koronálnymi dierami boli pozorované ''trhliny'', úzke tmavé pruhy. Vo vnútornej koróne sa vyskytujú približne 100 000 km vysoké koronálne slučky. Na [[röntgenové žiarenie|röntgenových]] snímkach boli objavené objekty s krátkou životnosťou, ktoré sa nazývajú ''jasné koronálne body''.
 
== Pozorovanie koróny ==
12 796

úprav