Goldbergove variácie: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bunco (diskusia | príspevky)
kat.
Bunco (diskusia | príspevky)
tab a linky
Riadok 1:
{{klavírna skladba
'''''Goldbergove variácie''''' klavírne dielo od [[Johann Sebastian Bach]] BWV 988
|názov = Goldbergove variácie, BWV 988
|druh = klavírne variácie
|vznik = 1741
|časti =
#''Aria''
#''Variácie 1 - 30''
#''Aria da capo''
|dĺžka = 64 min.
}}
 
'''''Goldbergove variácie, BWV 988''''' je dielo pre klávesový nástroj (dnes takmer výhradne [[klavír]]) od nemeckého skladateľa [[Johann Sebastian Bach|Johanna Sebastiana Bacha]]
[[Johann Sebastian Bach]] vydal Goldbergove variácie v roku [[1742]] v nakladateľstve Balthasara Schmida v Norimbergu ako súčasť štvrtého diela Klavírnych cvičení, ktorý obsahuje áriu „mit verschiedenen Veränderungen vor Clavicimbel mit 2 Manualen Denen Liebhabern zur Gemüths – Ergetzung“ alebo tzv. Goldberg – Variationen, tie spolu s Passacagliou pre organ, Chaconnou pre husle patria k trom najväčším príkladom Bachovho variačného umenia.
 
[[Johann Sebastian Bach]] vydal Goldbergove variácie v roku [[1742]] v nakladateľstve Balthasara Schmida v Norimbergu[[Norimberg]]u ako súčasť štvrtého diela Klavírnych cvičení, ktorý obsahuje áriu „mit verschiedenen Veränderungen vor Clavicimbel mit 2 Manualen Denen Liebhabern zur Gemüths – Ergetzung“ alebo tzv. Goldberg – Variationen,. tieTie spolu s Passacagliou pre organ, a Chaconnou pre husle patria k trom najväčším príkladom Bachovho variačného umenia.
Johann Theophilus Goldberg bol mimoriadne nadaný mladý klavirista a aj skladateľ. Od roku 1741 študoval u Johanna Sebastiana Bacha. Goldberg hrával kniežaťu Hermannovi Carlovi von Keyserlingovi za bezsenných nocí. Ten si objednal u Bacha hudbu k týmto nočným koncertom a Bach napísal variácie, ktoré sú vlastne začiatkom novodobých dejín variácií a zároveň sú jedným z najkrajších a najväčších diel svojho druhu.
 
[[Johann Theophilus Goldberg]] bol mimoriadne nadaný mladý klavirista a aj skladateľ. Od roku 1741 študoval u Johanna Sebastiana Bacha. Goldberg hrával kniežaťu Hermannovi Carlovi von Keyserlingovi za bezsenných nocí. Ten si objednal u Bacha hudbu k týmto nočným koncertom a Bach napísal variácie, ktoré sú vlastne začiatkom novodobých dejín variácií a zároveň sú jedným z najkrajších a najväčších diel svojho druhu.
Ária, ktorá je témou týchto variácií je zachytená už v druhej knižôčke pre Annu Magdalénu Bachovú. Je melodicky tak bohatá, že je pravdepodobne už variáciou melódie, ktorú Bach uvádza ako sprievod v ľavej ruke v 26. variácii. Golbergove variácie obsahujú túto áriu a 30 variácií. Variácie by sme mohli podľa obsahu rozdeliť na klavírne a kontrapunktické štúdie. Základom, z ktorého sa variácie odvíjajú, nie je však ani tak melódia, ale predovšetkým basová línia, ktorú Bach v jednotlivých variáciách značne modifikuje, ale základná harmónia však ostáva. Je to sled harmónií, daných áriou, ktorý sa 30-krát opakuje.
 
Ária, ktorá je témou týchto variácií je zachytená už v druhej knižôčke pre Annu Magdalénu Bachovú. Je melodicky tak bohatá, že je pravdepodobne už variáciou melódie, ktorú Bach uvádza ako sprievod v ľavej ruke v 26. variácii. Golbergove variácie obsahujú túto áriu a 30 variácií. Variácie by sme mohli podľa obsahu rozdeliť na klavírne a kontrapunktické štúdie. Základom, z ktorého sa variácie odvíjajú, nie je však ani tak melódia, ale predovšetkým basová línia, ktorú Bach v jednotlivých variáciách značne modifikuje, ale základná [[harmónia (hudba)|harmónia]] však ostáva. Je to sled harmónií, daných áriou, ktorý sa 30-krát opakuje.
Ária má 32 taktov, dvojdielnu formu, hlavná tónina je G dur. Bach prísne dodržuje aj formu jednotlivých variácií, len 6 variácií nedodržuje počet taktov árie. Z tohoto nám jasne vyplýva, že sú to variácie ornamentálne a vidíme na nich veľkú fantáziu a variačné umenie J.S. Bacha, pretože variácie ani zdanlivo nevyznievajú fádne a jednotvárne. Tvoria kompaktný celok. Sú spracované čisto kontrapunkticky, sú vlastne kontrapunktickou formou, ktorá sa stala vzorom pre nasledujúce generácie skladateľov.
 
Ária má 32 taktov, dvojdielnu formu, hlavná tónina je G dur. Bach prísne dodržuje aj formu jednotlivých variácií, len 6 variácií nedodržuje počet taktov árie. Z tohoto nám jasne vyplýva, že sú to variácie ornamentálne a vidíme na nich veľkú fantáziu a variačné umenie J.S. Bacha, pretože variácie ani zdanlivo nevyznievajú fádne a jednotvárne. Tvoria kompaktný celok. Sú spracované čisto kontrapunkticky[[kontrapunkt]]icky, sú vlastne kontrapunktickou formou, ktorá sa stala vzorom pre nasledujúce generácie skladateľov.
 
* Variácia č.1 – je veľmi jednoducho imitačne spracovaná, v Allegre, začína postupne vťahovať poslucháča do nálady tohto diela.
Řádek 46 ⟶ 57:
* Variácia č. 30 je Quodlibet, v ktorej Bach kanonicky spracováva údajne dve ľudové piesne s jednoduchým harmonickým doprovodom. Dielo ukľudňuje na záver opäť hlavná téma – Ária.
Pre interpreta je toto dielo veľmi „nepríjemné“, obsahuje totiž všetky technické problémy. Vyžaduje obrovský citový vklad, pochopenie diela a intelektuálny nadhľad. Ďalším z problémov je časovo dlhý rozsah diela, ktorý okrem maximálnej koncentrácie vyžaduje aj veľké množstvo fyzických síl. Pre klaviristu je psychické a fyzické napätie pri interpretácii Golbergových variácií veľké ako pri klavírnom recitáli. [[Ferruccio Busoni]] ešte „upravil“ – značne skomplikoval toto dielo, asi v záujme efektu, avšak nie je to potrebné. Toto dielo je tak náročné, že sa ani v Busoniho úprave nehráva.
 
[[Kategória:Johann Sebastian Bach]]