Tatranská Polianka: Rozdiel medzi revíziami

'''Tatranská Polianka''' je liečebná osada v ústí Velickej doliny, na juhozápadných úbočiach [[Slavkovský štít|Slavkovského štítu]], vo výške 10051 005 m n. m. Rozkladá sa na oboch stranách [[Cesta slobody|Cesty slobody]] medzi [[Starý Smokovec|Starým Smokovcom]] a [[Štrbské Pleso|Štrbským Plesom]]. Z osady smerom na juh odbočuje vedľajšia cesta do [[Svit (mesto)|Svitu]].

Tatranská Polianka patrí medzi najstaršie [[Tatry|tatranské]] osady. Okolie osady bolo osídlené už v praveku. Na priľahlej Žltej stene (10201 020 m n. m.), ináč čelnej moréne [[Velická dolina|Velickej doliny]], bolo okolo prelomu nášho letopočtu opevnené sídlisko ľudu [[Púchovská kultúra|púchovskej kultúry]]. Priestor na ktorom vyrástla Tatranská Polianka sa už pred výstavbou volal '''Polianka'''. Pôvodný a do konca Prvej[[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] hodne zaužívaný názov bol podľa jej zakladateľa '''Weszterovo'''. Úradný názov od začiatku [[90. roky 19. storočia|90. rokov]] až do konca uhorského štátu znel '''Széplak – Pekný Domov'''. Osade priznali v roku [[1919]] miestny názov odvodený z historického pomiestneho názvu Polianka v znení '''Tatranská Polianka'''.

V roku [[1881]] kúpili [[Veľký Slavkov|veľkoslavkovskí]] švagrovia Pavol Weszter, Michal Guhr a Samuel Nitsch od potomkov Mariassových lúku zvanú Polianka, na ktorej už od [[70. roky 90. storočia|70. rokov 19. storočia]] stála gerlachovská obecná horáreň. V roku [[1884]] dal Pavol Weszter neďaleko nej postaviť poľovnícku chatu, v ktorej poskytoval občerstvenie pre vtedajších turistov. Táto chata s terajším názvom ''Sosna'' slúži dodnes rekreačným účelom.

V roku [[1888]] vznikli tri drevené hrazdenéhrázdené turistické domy ''Mariana'', ''Themis'' (podľa starogréckej bohyne spravodlivosti a poriadku, zobrazovanej so zaviazanými očami, váhami a rohom hojnosti) a ''Tusculum'' (podľa starovekého mesta v stredotalianskom Latiu), podľa projektov [[Spišská Sobota|spišsko-sobotského]] [[architekt]]a Gedeona Majunkeho. Dnes tieto budovy patria minulosti.

Veľká budova postavená v roku [[1893]], ktorá slúžila ako reštaurácia stojí dodnes pri zákrute Cesty Slobody smerom na [[Starý Smokovec]]. Ďalšia budova bola postavená roku [[1894]] pod názvom ''Millenium'', potom ''Dukla'', dnes ''Mariana''. Od roku [[1903]] tu už stál i kúpeľný dom s dnešným názvom ''Limba'', s centrálnym vykurovaním.

Osada mala spočiatku charakter odpočinkového bodu na ceste medzi Smokovcami a Štrbským Plesom. Pritom slúžila rekonvalescencii a zároveň ako turistické východisko do Velickej doliny a okolia. Toto podnikanie však Wesztera neuspokojovalo a vidiac liečebné výsledky [[Nový Smokovec|Nového Smokovca]], postaral sa o to, aby jeho synovec a syn jedného zo zakladateľov osady [[Michal Guhr]] (mladší), vyštudoval medicínu. Po vyštudovaní a náležitej praxi viedol Michal Guhr od roku [[1902]] klimatické sanatórium.

=== Pred Prvouprvou svetovou vojnou ===

V roku 1903 pribudla budova ''Tivoli'' (dnešná ''Orava''). V rokoch [[1906 ]]– [[1908|08]] budujú I. časť sanatória a zavádza sa elektrické osvetlenie osady.

V roku [[1910]] dobudovali veľkú jedáleň a v roku [[1912]] sa zavádza ústredné kúrenie do všetkých budov. V tom istom roku získava Tatranská Polianka aj železničné spojenie.

Po I1. svetovej vojne došlo k modernizácii jestvujúcich zariadení a k novej výstavbe. V rokoch 1919 – 1920 sa uskutočnila rozsiahla rekonštrukcia najmä vnútorného zariadenia, ktoré sa vo všetkých budovách podriadilo liečbe pacientov. Roku 1924 sa uskutočnila dostavba sanatória na dnešnú podobu starej budovy. Zriadila sa kanalizácia a vodovod. Kuchyňa s jedálňou bola dobudovaná v roku 1910, nové sanatórium sa postavilo roku 1932 a kaviareň so spoločenskými miestnosťami a vstupnou halou sa dobudovali v roku 1934. V roku 1933 Dr. Guhr zomiera a sanatórium prevzal Dr. Nitsch a po ňom národná správa.

=== Po Druhejdruhej svetovej vojne ===