Kréta: Rozdiel medzi revíziami

Pridaný 1 bajt ,  pred 13 rokmi
d
gramatika
d (gramatika)
'''Starovek'''
 
Prví obyvatelia Kréty boli tzv. Minójčania, ktorí nepatrili medzi grécke kmene. Mali vyspelé písmo a palácovú kultúru. Minójčania obchodovali s okolitým stredomorým a tiež s gréckymi Mykénčanmi, avšak okolo r. 1450 p.n.l. sa ich civilizácia zrútila. Stalo sa tak pravdepodobne kvôli výbuchu sopky na ostrove Thira, ktorá potom vyvolala tsunami. Po tejto katastrofe sa krétskikrétsky svet zrútil a predpokladá sa, že na Kréte sa usadzujúusadzovali mykénski Gréci, ktorí tu naďalej používali minojské písmo na zápis gréčtiny. Avšak aj mykénska civilizácia sa zrútila a do Grécka prichádzajú ďalšie Grécke kmene. Bojovný grécky kmeň Dórov obsadil Krétu a usadil sa tu. Od vtedy sa stáva Kréta ostrovom obývaným Grékmi. Kréta sa v klasickej dobe stáva málovýznamným gréckym štátom a vďaka svojej vzdialenej polohe sa vyvýja pomerne separovane od ostatných gréckych krajín. V r. 88 p.n.l. Mithridates VI., kráľ [[Pontos|Pontu]] a nepriateľ Rimanov dobyl Knóssos a tak Rimania poslai na Krétu tri légie, ktoré si ostrov podmanili. Od roku 69 p.n.l. teda začína rímska vláda. Počas cisárstva patrila Kréta do senátnych provincií, s hlavným mestom v Gortyne. Gortyna sa stala najväčším krétskym mestom. Ostrov prežil pokojné obdobie rímskej nadvlády. Rozprávalo sa tu dórskym nárečím starogréčtiny. Cisár Diocletianus koncom 3 stor. Krétu pričlenil do balkánskej diecézy Moesiae. Na ostrove sa šírilo kresťanstvo a upevnilo sa v r. 313, kedy cisár Constantinus kresťanstvo povolil vyznávať. Po r. 395 sa Rímska ríša rozdelila a Kréta pripadla Východnému (Byzantskému) impériu.
 
'''Byzantská doba'''
73

úprav