Douglas SBD Dauntless bol zkonštruovanýskonštruovaný už pred vojnou, a. začiatkyZačiatky jeho vývoja možno sledovať až do roku 1934, kedkeď začal vývoj, ktorý vyvrcholil výrobou neúspešnej série bombardérov [[Northrop BT-1]]. Prvé stroje '''SDB-1''' boli vyrobené v roku 1940 a boli postupne dodávané na lietadlové lode [[United States Navy|vojenského námorníctva]] Spojených štátov. Technické parametre SBD Dauntless sa však po vypuknutí bojov v Pacifiku ukázali ako nedostatočné.
Lietadlo bol relatívne pomalý a zraniteľný stroj. Jeho hlavnou zbraňou bola pumabomba s hmotnosťou 730 kg nesená pod trupom. Lietadlo bolo vyzbrojené dvojicou pevných nesynchronizovaných guľometov rážekalibru 12,7 mm pre streľbu dopredu a jedným (neskôr dvoma) guľometom ráže 7,62 mm, ktorý obsluhoval strelec-radista-pozorovateľ.
Postupne boli vyrábané modernizované verzie '''SBD-2''', '''SBD-3''', '''SBD-4''' a '''SDB-5'''. Neskoršie typy už boli čiastočne pancierované, čo prinieslo posádkam aspoň nejakú ochranu, dalejďalej boli inštalované silnejšie motory či palubné radary. Vzhľadom kna tomuto, že sa oneskorili dodávky modernejších strojov [[Curtiss SB2C Helldiver]], boli Dauntlessy vyrábané až do apríla 1944. Celkom bolo vyrobených 5936 kusov všetkých verzií.
Armáda Spojených štátov používala pozemnú verziu lietadla, označenú '''A-24 Banshee''', ktorá nemala pristávací hák. Tento typ bol vyrábaný vo verziách A-24A a A-24B a bol používaný v začiatočnej fáze vojny.▼
▲Armáda Spojených štátov používala pozemnú verziu lietadla, označenú '''[[A-24 Banshee''']], ktorá nemala pristávací hák. Tento typ bol vyrábaný vo verziách A-24A a A-24B a bol používaný v začiatočnej fáze vojny.
