Národnie noviny: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 459 bajtov ,  pred 13 rokmi
chýba zhrnutie úprav
(z čl. Slovenské novinárstvo v matičnej dobe)
{{na úpravuBezzdroja}}
'''Národnie noviny''' boli slovenské politické [[noviny]], ktoré vychádzali v rokoch [[1870]] - [[1947]] v Martine[[Martin]]e a [[1948]] v [[Bratislava|Bratislave]] 3-6 krát týždenne. Boli pokračovateľom [[Pešťbudínske vedomosti|Pešťbudínskych vedomostí]].
 
Funkciu reprezentanta a neoficiálneho tlačového orgánu [[Slovenská národná strana (historická)|Slovenskej národnej strany]] plnili Národnie noviny - najdlhšie vychádzajúce slovenské politické noviny. Bol to nástupnícky tlačový orgán po Pešťbudínskych vedomostiach, ktorý mal “za tie isté pravdy bojovať, ako bojovali Vedomosti“. Podľa oficiálneho vyhlásenia Pešťbudínske vedomosti r. [[1870]] prešli do Martina “pre panujúce pomery v kníhtlačiarňach pešťbudínskych" ( pre štrajk typografov) . Pritom aj sama [[redakcia]] musela uznať, že Pešťbudínske vedomosti, hlavne v posledných rokoch svojej existencie, bývali dosť nevýbojné a [[konzervativizmus|konzervatívne]], čo sa podstatnejšie nezmenilo ani po prechode novín do Martina.
 
“Uznať prichodí", písalo sa v prvom čísle Národných novín ([[13. IIImarec|13. marca]] [[1870]]), “že prenesením redakcie zo sídelného mesta krajiny… do mestečka provincionálneho, utratí redakcia možnosť v politických i v denných otázkach sa orientovať z vlastného názoru a z osobnej skúsenosti...„. Noviny týmto prechodom nesporne stratili. Ich zahraničné i vnútropolitické spravodajstvo sa stalo ešte oneskorenejším a chudobnejším. Nesplnilo sa pritom ani očakávanie vodcov slovenskej konzervatívnej buržoázie, ktorá dúfala v kvalitatívne zlepšenie novín i v podstatné rozšírenie počtu ich predplatiteľov vo všetkých slovenských krajoch. Nezmenilo sa takmer nič ani na grafickej úprave novín, ba typy písma Kníhtlačiarenského účastinárskeho spolku v Martine boli oveľa chudobnejšie, ako tomu bolo v budínskej univerzitnej tlačiarni, z ktorej predtým vychádzali Pešťbudínske vedomosti.
 
Na rozdiel od Pešťbudínskych vedomostí síce Národne noviny vychádzali nie dva, ale tri razy do týždňa na štyroch stranách, ale ich textová časť sa tým podstatnejšie nerozšírila, lebo veľa miesta v nich zaberali Zoznamy prispievateľov na Dom [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] a na iné “národné podujatia“. Ani [[Mikuláš Štefan Ferienčík]], ani [[Viliam PaulínyPauliny-Tóth]], [[Andrej Černiansky]] a [[Ambrov Pietor]], ktorí sa do roku [[1875]] vystriedali vo funkcii zodpovedných redaktorov[[redaktor]]ov týchto novín, ich charakter, zoradenie rubrík i grafickú úpravu v porovnaní s Pešťbudínskymi vedomosťami výraznejšie nezmenili. Zaslúžili sa však o ďalšie rozvíjanie beletristických novinových žánrových foriem v rubrike Besednica, kde vychádzali nielen fejtóny[[fejtón]]y a reportáže[[reportáž]]e, ale aj verše[[verš]]e, [[povesť|povesti]], [[literárna kritika|literárne kritiky]], životopisy[[životopis]]y významných osobností a pod. Medzi dopisovateľmi Národných novín vynikal [[Andrej Černiansky]], [[Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský]], Franko[[František V .Víťazoslav Sasinek]], [[Adolf P.Peter Záturecký]], [[Jozef Škultéty]], [[Daniel Bachát]], [[Viliam PaulínyPauliny-Tóth]], [[Ambro Pietor]], A.[[Adolf S.Svätopluk Osvald]] atď.
 
V matičnej dobe vychádzal v Národných novinách na dvanásť pokračovaní aj významný seriál zvaný Listy slovenskému Tomášovi" od Viliama Paulínyho-Tótha. Je to vlastne populárny výklad politiky Slovenskej národnej strany, určený predovšetkým [[nacionalizmus|nacionálne]] vlažným a národne neuvedomelým Slovákom, ktorých ohrozovala čoraz viac [[maďarizácia]]. V novinách vychádzali aj pozoruhodné úvodníky[[úvodník]]y, v ktorých sa písalo o [[vlastenectvo|vlastenectve]], národnej rovnoprávnosti, [[autonómia|autonómii]], o administratívnosprávnej organizácii [[Uhorsko|Uhorska]] a pod. Národné noviny niesli hlavnú ťarchu boja proti nepriateľom Matice slovenskej a národných stredných škôl. Prinášali tiež rozličné oznamy o účinkovaní slovenských spolkov ([[Živena]], Napred…[[Napred]] …), i o slovenských hospodárskych a svojpomocných podujatiach. (Krupinská autodielňa a paromlyn, vzájomné pomocnice, hospodárske spolky a pod. ) V prvom ročníku Národné noviny mávali na prvej strane [[úvodník]], vnútropolitické [[spravodajstvo]], zahraničnopolitický [[komentár]]. Druhá strana patrila “snemovým zprávam", “domácim zprávam", “zahraničným zprávam", “politickému obzoru", ďalej “dopisom". Ostatné strany boli vyplnené obzorom tlače (prehľad časopisov[[časopis]]ov), rubrikami: [[Literatúra]] a [[umenie]], drobnými správami, obchodnými, burzovými správami, inzerátmi i pravidelným Zoznamom zbierok na Maticu slovenskú. Domáce i zahraničné správy tu vychádzali niekedy oneskorene o tri až päť dní. Týkalo sa to aj referátov zo zasadania krajinského snemu.
 
Národné noviny venovali veľa miesta predvolebnej kampani, ale prinášali aj články o sociálnom postavení rozličných tried a vrstiev slovenskej spoločnosti, ba roku [[1871]], keď ešte [[Slováci]] nemali samostatný ženský časopis, v rubrike Besednica prinášali aj príspevky určené špeciálne slovenským ženám. Pozoruhodný je aj seriál Viliama Paulínyho-Tótha, zvaný “Osem návrhov zákona" (Nár. nov. roč. 1872 č. 17-45), ktoré on sám ako [[poslanec]] predložil uhorskej snemovni, v snahe o hospodárske pozdvihnutie Slovenska. Tieto návrhy na sneme však neprešli.
 
Najväčším nedostatkom Národných novín bolo to, že nedokázali preniknúť medzi ľudové vrstvy, čo s trpkosťou konštatoval aj jeden z ich dopisovateľov pod pseudonymom Priateľský: “...Z tých našich 3000 čisto slovenských obcí, sotva sa nájde 1/3, kde (Národné noviny alebo Národného hlásnika) čítajú… nachodia sa ešte celé stolice, v ktorých niet...ani jedného odberateľa". Bolo to v dobe, keď [[Pavel Hečko]] vyslovil názor, že “ktorý národ nemá bohatej časopisnej literatúry, nedôjde ani k bohatstvu vekovej (umeleckej) literatúry".
 
[[Kategória:PeriodikáDejiny Slovenska]]
[[Kategória:Slovenské novinárstvo]]
56 968

úprav