Jozef Lenárt: Rozdiel medzi revíziami

'''Jozef Lenárt''' (* [[3. apríl]] [[1923]], [[Liptovská Porúbka]] - [[11. február]] [[2004]], [[Praha]]) bol [[Slovensko|slovenský]] [[komunizmus|komunistický]] [[politik]] a prededapredseda vlády [[Československá socialistická republika|Československej socialistickej republiky]] v rokoch [[1963]]-[[1968]]. Bol jedným z mála komunistických politikov, ktorým sa podarilo bez ujmy prežiť na vysokých straníckych postoch počas prakticky celého obdobia vlády [[komunistická strana Československa|KSČ]] - od [[50. roky 20. storočia|päťdesiatych rokov]] do roku [[1989]]. Jeho meno sa spája predevšetkýmpredovšetkým s [[normalizácia|normalizáciou]] v [[70. roky 20. storočia|70.]] a [[80. roky 20. storočia|80. rokoch]].

Jozef Lenárt pochádzal z robotníckeho prostredia. Vyštudoval strednú chemickú školu a pracoval v Baťových závodoch vo [[Svit (mesto)|Svite]]e. Od roku [[1943]] pracoval v ilegálnej [[Komunistická strana Slovenska|Komunistickej strane Slovenska]] a v roku [[1944]] sa aktívne zúčastnil [[Slovenské národné povstanie|SNP]].

V rokoch [[1946]]-[[1947]] bol tajomníkom [[KSS]] v [[okres Poprad|okrese Poprad]] a od roku [[1947]] bol už v ústrednom výbore strany. Od roku [[1950]] viedol obuvné závody v [[Partizánske|Partizánskom]] a v roku [[1951]] sa už stal námestníkom ministra ľahkého priemyslu.

V roku [[1953]] nebol znovuzvolený do ústredného výboru strany, no v rokoch [[1953]]-[[1956]] vyštudoval Vysokú stranícku školu KSSZ v [[Moskva|Moskve]], čo ho predurčovalo na najvyššie politické posty. Po návrate do vlasti sa stal vedúcim tajomníkom krajského výboru KSS v [[Bratislava|Bratislave]]. Zároveň sa po štyroch rokoch v roku [[1957]] opäť stáva členom ústredného výboru KSS, v máji[[máj]]i [[1958]] aj jeho tajomníkom a v júni[[jún]]i 1958 členom ÚV KSČ. Ako člen ÚV KSS mal Lenárt na starosti školstvo a propagandu, neskôr dopravu a výstavbu.

Po okupácii vojskami piatich armácharmád [[Varšavská zmluva|Varšavskej zmluvy]] [[21. august|21. augusta]] [[1968]] Lenárt žiadal spoločne s [[Vasil Biľak|Biľakom]], [[Alois Indra|Indrom]] a [[Drahomír Kolder|Kolderom]] prezidenta [[Ludvík Svoboda (prezident)|Svobodu]] o vytvorenie robotnícko-roľníckej vlády. Prezident Svoboda však takýto návrh, v čase, keď boli legálni predstavitelia vlády internovaní okupačnými vojskami, neakceptoval.

Po [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcii]] v roku [[1989]] bol Lenárt najprv zbavený všetkých funkcií a v roku [[1990]] následne vylúčený z KSČ. Pri rozpade Česko-Slovenska si zvolil české občianstvo a žil v Prahe.

V roku [[1996]] bolo voči nemu vznesené obvinenie z vlastizrady v súvislosti seso sovietskou okupáciou v roceroku 1968. Trestné stíhanie bolo v roku [[1997]] zastavené, ale po odvolaniach sa skončilo až rozhodnutím Vrchným súdom [[Česká republika|Českej republiky]] [[26. jún]]a [[2003]], keď boli obaja stíhaní, [[Miloš Jakeš]] i Jozef Lenárt definitívne oslobodení.