Goldbergove variácie: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bunco (diskusia | príspevky)
tab.
Bunco (diskusia | príspevky)
d linky
Riadok 17:
'''Goldbergove variácie, BWV 988''' (uvádzané aj pod názvom '''Goldbergovské variácie''') je dielo pre klávesový nástroj (dnes takmer výhradne [[klavír]]) od nemeckého skladateľa [[Johann Sebastian Bach|Johanna Sebastiana Bacha]].
 
[[Johann Sebastian Bach]] vydal Goldbergove variácie v roku [[1742]] v nakladateľstve Balthasara Schmida v [[Norimberg]]u ako súčasť štvrtého diela Klavírnych cvičení, ktorý obsahuje áriu „mit verschiedenen Veränderungen vor Clavicimbel mit 2 Manualen Denen Liebhabern zur Gemüths – Ergetzung“ alebo tzv. Goldberg – Variationen. Tie spolu s [[Passacaglia a fúga c mol, BWV 582|''Passacagliou pre organ'']] a ''Chaconnou pre husle'' patria k trom najväčším príkladom Bachovho variačného umenia.
 
[[Johann Theophilus Goldberg]] bol mimoriadne nadaný mladý [[klavirista]] a aj skladateľ. Od roku [[1741]] študoval u Johanna Sebastiana Bacha. Goldberg hrával kniežaťu Hermannovi Carlovi von Keyserlingovi za bezsenných nocí. Ten si objednal u Bacha hudbu k týmto nočným koncertom a Bach napísal variácie, ktoré sú vlastne začiatkom novodobých dejín variácií a zároveň sú jedným z najkrajších a najväčších diel svojho druhu.
 
Ária, ktorá je témou týchto variácií je zachytená už v druhej knižôčke pre Annu Magdalénu Bachovú. Je melodicky tak bohatá, že je pravdepodobne už variáciou melódie, ktorú Bach uvádza ako sprievod v ľavej ruke v 26. variácii. Golbergove variácie obsahujú túto áriu a 30 variácií. Variácie by sme mohli podľa obsahu rozdeliť na klavírne a kontrapunktické[[kontrapunkt]]ické štúdie. Základom, z ktorého sa variácie odvíjajú, nie je však ani tak [[melódia]], ale predovšetkým basová línia, ktorú Bach v jednotlivých variáciách značne modifikuje, ale základná [[harmónia (hudba)|harmónia]] však ostáva. Je to sled harmónií, daných áriou, ktorý sa 30-krát opakuje.
 
Ária má 32 taktov, dvojdielnu formu, hlavná tónina je G dur. Bach prísne dodržuje aj formu jednotlivých variácií, len 6 variácií nedodržuje počet taktov árie. Z tohoto nám jasne vyplýva, že sú to variácie ornamentálne a vidíme na nich veľkú fantáziu a variačné umenie J.S. Bacha, pretože variácie ani zdanlivo nevyznievajú fádne a jednotvárne. Tvoria kompaktný celok. Sú spracované čisto [[kontrapunkt]]ickykontrapunkticky, sú vlastne kontrapunktickou formou, ktorá sa stala vzorom pre nasledujúce generácie skladateľov.
 
* Variácia č.1 – je veľmi jednoducho imitačne spracovaná, v Allegre''Allegro'', začína postupne vťahovať poslucháča do nálady tohto diela.
* Variácia č.2 – je takisto voľná imitácia, tentokrát však už trojhlas.
* Variácia č.3 – je [[kánon]] v unisone, je lyrická.
 
S výnimkou prvých a posledných troch variácií, Bach zoskupuje variácie do trojíc tak, že prvá variácia každej trojice má ráz charakteristickej skladby, v druhej z trojice prevláda virtuózna zložka (už spomínané klavírne štúdie) a tretia variácia kanonická (kontrapunktické štúdia).
 
* Variácia č.4 – je tanečná v 3/8 [[takt (hudba)|takte]].
* Variácia č.5 – melódia sa nachádza v base a pravá ruka tu predstavuje virtuóznu zložku – figurácie, ktoré vytvárajú iskrivé pozadie.
* Variácia č.6 – kánon v sekunde.