Flyšové pásmo: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
doplnenie |
doplnenie ig a hg pomerov |
||
Riadok 6:
[[Karpaty|Karpatské]] flyšové pásmo plynule nadväzuje na flyš [[Alpy|Álp]] ([[rýnsko-dunajský flyš]]) a pokračuje cez [[Česko]], [[Slovensko]] do [[Poľsko|Poľska]] a ďalej do [[Rumunsko|Rumunska]]. Je asi 1300 km dlhé a 60 - 75 km široké<ref name="Encyklopédia Slovenska">Veľký, J. a kolektív, 1978; ''Encyklopédia Slovenska II. zväzok E - J.'' Veda, Bratislava, s. 103</ref>. Na Slovensku tvorí napr. [[Biele Karpaty]], [[Javorníky]], [[Oravská Magura|Oravskú Maguru]] [[Západné Beskydy|Západné]], [[Stredné Beskydy|Stredné]] a [[Východné Beskydy]] ([[Čergov (pohorie)|Čergov]], [[Ondavská vrchovina]]) a [[Skorušinské vrchy]] (pozri tiež [[Zoznam flyšových pohorí na Slovensku]]). Na severe sú horniny flyšového pásma nasunuté na [[Čelná karpatská priehlbina|čelnú karpatskú predhlbeň]], ktorej podložím je na západe [[Český masív]] a severe [[Európska platforma]]. Na juhu sa tektonicky stýka s [[bradlové pásmo|bradlovým pásmom]]<ref name="Encyklopédia Slovenska"/>.
Zóna obsahuje najmä [[usadená hornina|usadené horniny]], ktoré sa usadili od [[Jura (geochronologická jednotka)|jury]] a [[Krieda (geochronologická jednotka)|kriedy]] po [[paleogén]]. Horniny nie sú vo svojej pôvodnej pozícii, pretože boli zo svojho [[sedimentačný bazén|sedimentačného priestoru]] tvoreného paraoceanickým typom [[zemská kôra|zemskej kôry]], na ktorej sa pôvodne nachádzali, odlepené v podobe viacerých [[príkrov (geológia)|príkrovov]] a presunuté smerom generálne na sever (prípadne severovýchod a severozápad). Osi [[vrása|vrás]] je možné sledovať desiatky kilometrov<ref name="Encyklopédia Slovenska"/>, no pre charakter flyšu sú odkryvy skôr zriedkavé.
Predpokladá sa, že [[erózia|znosové]] oblasti, ktoré zásobovali flyšové miesto klastickým materiálom boli tvorené systémom lineárnych [[kordiliera|kordiliér]] (elevácii), ktoré boli rovnobežné s osou horstva. [[Subdukcia]] podložia flyšového pásma ([[Valaiský oceán|Valaiského oceánu]]) mala generálne južný smer, vnútorné jednotky preto boli pri [[orogenéza|orogenéze]] presunuté na vonkajšie časti.
Riadok 24:
** [[krynická jendotka]]
** [[bielokarpatská jednotka]] (na Orave označovaná oravsko-magurská)
== Hydrogeologické a inžinierskogeologické pomery ==
Flyš, teda rytmické striedanie [[ílovec|ílovcov]] a [[pieskovec|pieskovcov]], vytvára horninové prostredie, v ktorom prevláda povrchový odtok vôd nad [[infiltrácia (hydrogeológia)|infiltráciou]]. Napriek pomerne dobrej priepustnosti pieskovcov, ovplyvňujú prispustnosť flyšu ílovce, ktorých priepustnosť je veľmi nízka. Hlbší obeh vody umožňujú hlavne hlbšie [[tektonický zlom|zlomové poruchy]], po ktorých z podložia vystupujú i [[Artézska voda|artézske vody]]<ref name="Matula, Melioris, 1982">Matula, M., Melioris, L., 1982; ''Úvod do inžinierskej geológie a hydrogeológie.'' Univerzita Komenského v Bratislave, 166 s.</ref>.
Flyš podlieha pomerne rýchlo [[erózia|erózii]], hromadia sa tu preto pomerne hrubé deluviálne sedimenty, väčšinou s vysokým obsahom [[íl]]ovitej zložky. Svahová erózia sa pri náhlych zmenách nasýtenia hornín vodou často prejavuje mimoriadne intenzívnym rozvojom plošných a prúdových [[zosun]]ov. Na veľkú intenzitu zosuvov v tejto oblasti okrem nepriaznivých geologických podmienok vplývajú i vlastnosti [[reliéf (geológia)|reliéfu]], hustota riečnej siete a vysoké atmosférické zrážky<ref name="Matula, Melioris, 1982"/>, v dôsledku geografického postavenia flyšových pohorí, čo je pozorovateľné najmä na [[Kysuce|Kysuciach]] či severovýchodnom Slovensku.
Pri inžinierskogeologickom výskume a stavebnej činnosti je v tejto oblasti potrebné sledovať stálosť poloskalných ílovcov a pieskovcov, ktorých vlastnosti sa pri styku s vodou často výrazne menia. Časté sú tiež komplikácie so stabilitou svahov a drenážou podzemných vôd i zabezpečením stálych zdrojov [[pitná voda|pitnej]] i [[úžitková voda|úžitkovej vody]]<ref name="Matula, Melioris, 1982"/>.
{{Geologický výhonok}}
| |||