Flyšové pásmo: Rozdiel medzi revíziami

Flyš, teda rytmické striedanie [[ílovec|ílovcov]] a [[pieskovec|pieskovcov]], vytvára horninové prostredie, v ktorom prevláda povrchový odtok vôd nad [[infiltrácia (hydrogeológia)|infiltráciou]]. Napriek pomerne dobrej priepustnosti pieskovcov, ovplyvňujú prispustnosťpriepustnosť flyšu ílovce, ktorých priepustnosť je veľmi nízka. Zdrojom väčšiny podzemnej vody sú atmosférické zrážky. Hlbší obeh vody umožňujú hlavne hlbšie [[tektonický zlom|zlomové poruchy]], po ktorých z podložia vystupujú i [[Artézska voda|artézske vody]]<ref name="Matula, Melioris, 1982">Matula, M., Melioris, L., 1982; ''Úvod do inžinierskej geológie a hydrogeológie.'' Univerzita Komenského v Bratislave, 166 s.</ref>. Mineralizácia sa pohybuje od 0,3 do 1 g.l^-1. K vyššej mineralizácii dochádza len lokálne, napr. v zóne zvetrávania [[pyrit]]u<ref>Fendeková, M., Böhm, V., Čech, F., Hyánková, K., Melioris, L., Némethy, P., Trnovec, A., 1997; ''Základy hydrogeológie.'' Univerzita Komenského, Bratislava, 236 s.</ref>.

Flyš podlieha pomerne rýchlo [[erózia|erózii]], hromadia sa tu preto pomerne hrubé deluviálne sedimenty, väčšinou s vysokým obsahom [[íl]]ovitej zložky. Svahová erózia sa pri náhlych zmenách nasýtenia hornín vodou často prejavuje mimoriadne intenzívnym rozvojom plošných a prúdových [[zosunzosuv|zosunov]]ov. Na veľkú intenzitu zosuvov v tejto oblasti okrem nepriaznivých geologických podmienok vplývajú i vlastnosti [[reliéf (geológia)|reliéfu]], hustota riečnej siete a vysoké atmosférické zrážky<ref name="Matula, Melioris, 1982"/>, v dôsledku geografického postavenia flyšových pohorí, čo je pozorovateľné najmä na [[Kysuce|Kysuciach]] či severovýchodnom Slovensku.