Bitka pri Lipanoch: Rozdiel medzi revíziami

'''Bitka pri [[Lipany|Lipanoch]]''' -bolo rozhodujúce stretnutie, ktoré skončilo [[husitské vojny]].

Bitka sa zo začiatku vyvíjala trošku nudne. Radikálna strana, ktorá dorazila na bojisko skôr, zaujala výhodné postavenie na návrší juhozápadne od LipánLipan a uzavrela sa vo [[vozová hradba|vozovej hradbe]]. A čakala. S dostatkom zásob si mohla čakanie dovoliť, spoliehala sa totiž na nervozitu svojich nepriateľov, ktorí budú nervózni z toho, že ich vlastné panstvá a oblasti sú nechránené. Posily naviac očakávala iba ona. Výsledkom mal byť buď rozpad a oslabenie katolíckej strany, alebo jej generálny útok, no za veľmi nevýhodných podmienok. Velitelia umiernených si tohoto samozrejme boli vedomí (na mieste svojich nepriateľov by nepochybne zvolili rovnaký postup) a rozhodli sa použiľ lesť, ktorá by patovú situáciu vyriešila.

A v tej chvíli sa Prokop Holý a Jan Čapek ze Sán dopustili osudnej chyby. Pri pohľade na prchajúcehoutekajúceho nepriateľa si "Boží bojovníci" spomenuli na predchádzajúce ľahké víťazstvá nad [[krížová výprava|krížovými výpravami]] a na svojich [[spanilá jazda|spanilých jazdách]], ktoré im [[Boh]] "daroval" a otvorili vozovú hradbu, aby aj teraz, znovu zničili dezorganizovanú a demoralizovanú jazdu nepriateľa. Umiernení počkali, až bude Jan Čapek zo Sán dosť ďaleko od hradby a všetci budú zaujatí sledovaním rodiaceho sa masakru, a potom ich skrytý oddiel zaútočil. Nebol dosť silný, aby dobyl vozovú hradbu a zničil nepriateľa, ale na to, aby splnil svoju úlohu a udržal nepriateľskú hradbu otevorenú až do príchodu pechoty, bol silný dosť. Vzápätí potom, čo zaútočil, sa vozová hradba umiernených rozpadla a pechota sa vrhla jazde na pomoc. Ustupujúci oddiel prestal utekať, obrátil sa, aby sa stretol s jazdou sirotkov. Až nečakaná zmena v chovanísprávaní nepriateľa vzbudila v hlavnom veliteľovi sirotkov podozrenie. Jediný pohľad na bojisko mu povedal všetko. Videl valiacu sa pechotu umiernených, a videl boj, ktorý sa rozpútal v neuzatvorenej medzere medzi vozmi, ktorou opustil svoju pojazdnú pevnosť. Okamžite mu bolo jasné, že sa nepodarí včas uzavrieť ani vnútornú hradbu.

SkusenýSkúsený veliteľ nezaváhal. Dobre videl zúfalé signály, ktorými ho volal na pomoc Prokop Holý, ktorý zostal s pechotou pri vozoch. Ale aj jemu muselo byť jasné, že je neskoro. Hradbu sa nepodarí uzavrieť a dokonca aj prostí vojaci poznali základné pravidlo, ktoré za celú dobu existencie husitskej vojnovej taktiky nikdy nesklamalo: ak padne vozová hradba, je bitka stratená. A Ján Čapek zo Sán mal povinnosť kuk svojim mužom. Ak nemohol zachrániť [[pechota|pechotu]], ešte tu bola jazda okolo neho a nedobytné mesto [[Kolín]] neďaleko. Jeho útek z bojiska mu od prohusitsky orientovaných historikov vyneisol punc zradcu a zbabelca. Väčšina historikov zaoberajúcich sa primárne [[vojenstvo]]m s tým ale nesúhlasí. Podľa nich bolo jeho rozhodnutie pragmatické a správne, v danej chvíli bola bitka aj tak stratená a Jan Čapek zo Sán urobil to, čo bolo jeho povinnosťou - ak nemohol zvíťaziť a zachrániť všetkých svojich spolubojovníkov, zachránil aspoň tých, čo mohol.

Bitka sa skončila masakrom, kedy víťazi zlikvidovali drtivú väčšinu zajatcov - tým bolo zlikvidované jadro sirotských a Táborskýchtáborských poľných vojsk. Oba zväzy (sirotský a aj Táborskýtáborský) sa rozpadli. Časť sa pripojila k umierneným kališníkom, časť odišla do zahraničia za kariérou žiadaných žoldnierov. A časť zostala a stále vzdorovala - napríklad [[Jan Roháč z Dubé]]. Nemohli sa však udržať dlhšie. [[Husitské vojny]] v [[Čechy|Čechách]] končili.