Oortov mrak komét: Rozdiel medzi revíziami

Za predchodcov telies Oortovho mračna sa považujú malé telesá v pôvodnom [[protoplanetárny disk|protoplanetárnom disku]], ktoré neboli spotrebované pri tvorbe [[planéta|planét]]. Po sformovaní [[joviálna planéta|plynných obrov]] začalo dochádzať k ich rozptyľovaniu. Gravitačné pôsobenie [[Jupiter]]a a [[Saturn]]a predlžovalo [[Veľká polos|veľké polosi]] dráh malých telies, pričom bežne dochádzalo k ich úniku do [[medzihviezdny priestor|medzihviezdneho priestoru]]. Iný osud mali telesá obiehajúce v blízkosti [[Urán (planéta)|Uránu]] a [[Neptún]]a, pretože zmena ich dráh nebola až taká výrazná. Pod ich gravitačným vplyvom sa [[afélium]] malých ľadových telies posunulo do vzdialeností rádovbo desiatky tisíc astornomických jendotiekjednotiek. Tu na ne už začali pôsobiť príťažlivé sily extrasolárnych telies, tzv. galaktické [[slapy]]. Pod ich vplyvom došlo k nárastu vzdialenosti [[perihélium|perihélia]] a telesá sa dostali do pomerne stabilnej oblasti, ktorú dnes nazývame Oortov oblak. Ich stabilita však nie je absolútna a občas sa poruší, másledkom čoho sa telesá Oortovho mraku môžu dostávať do vnútornejších častí slnečnej sústavy.