Dedinka: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Bez shrnutí editace
Riadok 1:
 
Prvé písomné zmienky o obci Nagy Fajkurt (dnešná Dedinka) pochádzajú z roku 1227. Územie dnešnej Dedinky patrilo po tatárskom vpáde ostrihomskej kapitule. Toto obdobie trvalo až do vymretia kráľovského rodu Arpádovcov. Po smrti posledného Arpádovca, kráľa Ondreja III. v roku 1301 dochádza v uhorských zemiach k bojom o kráľovský trón. V rokoch 1302 – 1304 tu vládol kráľ Václav, v roku 1304 – 1308 nemecký cisár Otto z rodu Habsburgovcov. Podľa dokumentov v roku 1227 sa spomínajú okolité osady o osada Nagy Fajkurt, že patrili k hradu „ BANA“ (dnešná Banka pri Piešťanoch). Začiatkom 14. storočia, ako spomína dokument boli tieto osady znovu pridelené do komárňanskej hradnej župy, kde aj predtým patrili. Komárňanský hradný župan vykonával vo svojej oblasti funkciu kráľovského splnomocnenca. V prvom a druhom desaťročí 14. storočia prechádzali cez Nagy Fajkurt vojská Matúša Čáka Trenčianskeho, ktorý útočil na Levický hrad. Z tejto príležitosti je dôležité spomenúť, že dnešná Dedinka bola v tej dobe dôležitou cestnou križovatkou. Po dobití Levického hradu Matúšom Čákom Trenčianskym sa osada Nagy Fajkurt stala vazalom Levického hradu (župa Tekovská).Hovorí sa, že Kúrthyovci boli stará rodina, pochádzajúca z Arpádovského rodu. Andráš Kúrthy zakladateľ rodiny, bol už vraj za tatárskeho vpádu kráľovským vojenským zbrojnošom. Keď Tatári postupovali, bol kráľ Béla IV. nútený pred nimi zutekať z Budínskeho hradu na dnešné Slovensko. Starý Andráš Kúrthy robil kráľovi pri úteku doprovod. Tatári im však boli stále v pätách, preto bol kráľovský kočiš nútený rýchlejšie popohnať kone, aby ich nechytili. Pri jazde si všimol, že z kolesa vypadla závlačka a koč by sa mohol pri rýchlej jazde prevrátiť. Rozvážny kočiš tam namiesto závlačky vložil svoj prst, aby mohli ďalej pokračovať v jazde. Keď dorazili do bezpečia, kráľ spozoroval, že jeho zbrojnošovi Kúrthymi krváca prst. Prišiel k nemu a spýtal sa ho:“ Faj Kúrthy ?“, čo v preklade znamená: “Bolí Ťa to Kúrthy?“, on vraj odpovedal, že ho to nebolí. Za toto hrdinstvo kráľ Béla IV. dal Andrášovi Kúrthymu šľachtický titul a s ním spojené majetky. Tento praded Andráš Kúrthy na znak vďaky ku kráľovi si dal pred svoje meno slovo „FAJ“ a tak sa z neho stal Fajkúrthy.
Od mena tohto zemepána je odvodený i názov Fajkurt (dnešná Dedinka). Či to bolo tak, alebo nie, jedno je isté, že Kúrthyovci boli zámožná rodina a mali značné majetky. Kúrthyovci sa takto stali známou šľachtickou rodinou feudálneho Uhorska. Samotný zemepán Kúrthy ťažko znášal panstvo Turkov a aby nebol zaťažený takým vysokým bremenom vazalstva, dáva v roku 1656 čiastku svojich majetkov v chotári Nagy Fajkurt do zálohy rodine Gellér. Okolie Nagy Fajkurt prežíva najkrutejšie boje v roku 1669, keď Turkov prenasledujú Pálfyovské vojská . V tomto roku bola zničená a takmer so zemou zrovnaná i samotná Nagy Fajkurt. Obdobie po roku 1685 je charakterizované ako obdobie rekonštrukcie celej strednej Európy po vyhnaní Turkov. Nastáva tu druhé osídľovanie za panovania Karola III.. Na konsolidujúce pomery v období Nagy Fajkurt pôsobí obdobie rokov 1704 – 1710 v dobe Rákoczyho povstania medzi jednotliými zemepánmi. Čiastka sa ich pridala na stranu cisára a čiastka na stranu Rákoczyho. Cisárske vojská sa menovali Labanci a rákoczyho Kuruci. Veľká časť bojov sa odohrala v trojuholníku Nové Zámky – Levice – Želiezovce, čo znamená, že ani okolie Nagy Fajkurt sa neubránilo krviprelievaniu. Majetok Kúrthyovcov bol na príkaz generála Heisteina zničený, pretože tento bojoval ako dôstojník v rákoczyho povstaleckej armáde. Keď po roku 1710 bolo rákoczyovské vojsko potlačené, vracajúci sa Kuruci z okolia tunajších osád do svojich domovov sa dlhší čas zdržiavali v okolitých lesoch a žili zbojníckym životom. Zemepán Kúrthy ako turecký brigadír bol od cisára pozbavený všetkých majetkov a tieto obdržal habanský zaslúžilec František Szluka v roku 1712. Na podnet zemepána Františka Szluku prišli kolonisti zo župy Trenčianskej ,Bratislavskej a Nitrianskej. Pre ďaľšie osídlovanie v tomto storočí prichádzajú kolonisti zo župy Zvolenskej a to z Detvy, Vígľašu a zo Slatiny. Medzi kolonistami, ktorí sa usadili v Nagy Fajkurte bol i i domkári, roľníci a remeselníci. Tento nový zemepán sa stal v roku 1719 komárňanským podžupanom a v roku 1726 dosiahol od cisára barónsky titul.Kúrthy na základe cisárskeho rozhodnutia padol do cirkevnej nemilost i a za účasť v povstaní bol dlho v žalári . Svoje majetky rodina Kúrthy dostáva späť až za panovania cisárovnej Márie Terézie. Kúrthy zomiera v roku 1760. Veľmi mocne zapôsobila na našu obec 1. svetová vojna. Kým desiatky roľníkov, bírešov a robotníkov muselo ísť bojovať, zemepáni a ich rodinní príslušníci zostávali v obci a na ich poliach ťažko pracovali ženy, starci a maloleté deti. V prvej svetovej vojne zahynulo 26 našich občanov a niekoľko z nich bolo doživotne nezvestných. V roku 1922 sa začali do obce sťahovať Nemci zo Sklenova, ktorí si v obci vytvárali stredné hospodárstvo. I keď sa v roku 1926 začala prvá pozemková reforma, neriešila problém všetkých, ktorí mali o pôdu záujem. I počas prvej Československej republiky mnohí pracovali ako deputanti (bíreši) u veľkostatkárov. Dôležitú úlohu i tu zohrali peniaze. Obec Fajkurt za prvej Československej republiky žila životom veľkostatkárov ďaleko od mesta, bez komunikačného spojenia a bez elektriny. Prvá pevná komunikácia bola postavená v rokoch 1936-1938, ktorá viedla do obce Pozba k vlaku, čo je vzdialenosť asi 8 km .Okrem veľkostatkárov nebol v obci, ani v blízkom okolí žiadny priemyselný závod, takže miestne obyvateľstvo bolo nútené pracovať u týchto veľkostatkárov. V tom období patrí obec pod notariát Vezekíň (dnešné Plavé Vozokany). V obci bol iba richtár a farár. Obec mala v tomto čase jeden hostinec, tri obchody s potravinami, z čoho dva patrili Židom. Ďalej tu pracoval jeden krajčír a jeden obuvník. Už po prvej svetovej vojne sa zmenilo zloženie obyvateľstva. Podľa štatistiky v roku 1930 mala obec Fajkurt 1249 obyvateľov, z toho národnosti československej 1143, maďarskej 89, nemeckej 11, židovskej 10 a iných národností 10. Bohoslužby sa konali jednu v reči slovenskej a jednu nedeľu v reči maďarskej, i keď maďarskej národnosti bol i iba veľkostatkári.Po roku 1945 sa obec Fajkurt delí na obce Dedinka a Hurbanovce. Notársky úrad zostáva i naďalej v susednej obci Plavé Vozokany. Po oslobodení vznikajú miestne národné výbory (ďalej len MNV ). V tomto období veľa obyvateľov obce odchádza za prácou hlavne do Čiech, alebo iných vzdialených miest . Postupne sa rušia notárske úrady a ich činnosť prechádza na MNV. Keďže v obci nebol dovtedy kultúrny dom, obyvatelia obce svojpomocne prerobili starý kaštieľ po potomkoch Lévayho. Vznikla tu veľká sála pre divadlá a zábavy, čitáreň a byt pre domovníka. Každoročne sa odohralo niekoľko divadelných predstavení. Divadelné predstavenie hrali domáci predstavitelia, ale prišli sa predstaviť i ochotníci zo susedných obcí, takže hlavne v čase „ fašiangov “ o divadlá nebola núdza. V päťdesiatych rokoch sa zakladajú jednotné roľnícke družstvá (ďalej len JRD) .Do obdobia päťdesiatych rokov je v obci nočný strážnik, ktorý každú nočnú hodinu oznamuje trúbením. V roku 1953 vzniká v obci osvetová beseda, ktorá vedie tiež knižnicu, kde sa už v tom čase nachádza dosť kníh. V obci je obchod Jednota so zmiešaným tovarom, ďalej Vesna – predajňa textilu a hostinec. V roku 1955 začal pravidelne premávať autobus cez Hurbanovce na Pozbu k vlaku. Obec sa postupne zveľaďovala, po vojne pribúdali nové domy i služby obyvateľom.Čo ešte stojí za zmienku je nálezisko – mohyly z mladšej doby bronzovej. Archeológ PhDr. Jozef Paulík Csc . Z archeologického múzea v Bratislave v roku 1974 našiel v hrobovej jame kostru dievčiny s mimoriadnou posmrtnou výbavou. V hrobe ležalo okolo 100 bronzových predmetov, medzi nimi náramky, sponky, ihlice, náhrdelníky. Priemer mohyly pred započatím výskumu bol 20 m a jeho výška 150 cm. Pôvodne bol tento kopec vyšší ale každoročným obrábaním pôdy poľnohospodárskym družstvom sa kopec odorávaním postupne znižoval. Podľa predpokladu išlo o objekt z mladšej doby bronzovej – tzv. čačianska kultúra. V okrajových častiach sa odkryla väčšia spálená plocha nepravidelného oválneho pôdorysu o rozmeroch 460 x 380 cm. Na zachovalejších častiach sa zistila tenká hraničná vrstva popola, uhlíkov, čriepkov a kostičiek. Pozostatky mŕtveho boli uložené v štvoruholníkovej hlbokej jame , v strede spálenej plochy . Vo východnej časti mohyly boli ďalšie tri žiarivé hroby, časovo súčasné so stredným objektom. Vo všetkých boli (súdiac podľa výbavy) pochované ženy, alebo dievčatá. V najbohatšom z týchto hrobov sa našla v tom čase v Strednej Európe najkompletnejšia súprava ženských šperkov a bronzových súčastí odevu v súdobých žiarivých hroboch vôbec. Čelenky, spony, ihlice, náhrdelníky, náramky, náušné kruhy, kruhy do vlasov, terčovité puklice, štyri druhy amuletov a iné drahocennosti, tiež pomerne zachované keramické molodary patrili k výbave hrobu.
 
 
Řádek 29 ⟶ 28:
|Telefón =
|Fax =
|Starosta = Viera Belanová
|Politická strana =
|}}