Fotosféra: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
DragonBot (diskusia | príspevky)
Eryn Blaireová (diskusia | príspevky)
rozšírenie
Riadok 1:
[[Obrázok:Sun projection with spotting-scope large.jpg|200px|thumb|right|Fotosféra [[Slnko|Slnka]] so skupinou [[slnečná škvrna|slnečných škvŕn]]]]
 
'''Fotosféra''' je oblasť [[hviezda|hviezdy]], v ktorej optická hĺbka nadobúda hodnotu rovnú jednej. Inými slovami, je to oblasť, v ktorom objekt, napríklad hviezda, prestáva byť priehľadný. Pretože hviezdy sú plynné [[guľa|gule]], nemajú pevný povrch, avšak existuje hĺbka, v ktorej [[plyn]] prestáva byť priehľadný pre [[fotón]]y a táto oblasť je pozorovateľná ako povrch hviezdy.
 
Najlepšie preskúmaná je [[Slnko|slnečná]] fotosféra. Celý jej povrch pokrývajú stúpajúce a klesajúce prúdy [[plazma (fyzika)|plazmy]]. Tento jav sa nazýva [[granulácia]]. Slnečná fotosféra má hrúbku (podľa rôznych zdrojov) 200 až 500 km, je to teda, v porovnaní s inými časťami Slnka, veľmi tenká vrstva. Hneď pod ňou sa nachádza [[konvektívna zóna]] a nad ňou [[chromosféra]]. Priemerná teplota fotosféry sa pohybuje od 5 500 do 6 000 [[Kelvin]]ov, čiže je to najchladnejšia vrstva Slnka. V oblastiach [[slnečná škvrna|slnečných škvŕn]] to môže byť len 4 000 Kelvinov. Preto chladnejšie škvrny vyzerajú v porovnaní s okolitou fotosférou tmavšie. Vo fotosfére sa okrem slnečných škvŕn a granúl vyskytujú aj [[supergranula|supergranuly]], [[obrie cely]] a [[fakula|fakuly]].
 
Slnečná fotosféra má hrúbku (podľa rôznych zdrojov) 200 až 500 km, je to teda, v porovnaní s inými časťami Slnka, veľmi tenká vrstva. Hneď pod ňou sa nachádza [[konvektívna zóna]] a nad ňou [[chromosféra]]. Vo fotosfére teplota smerom od stredu Slnka klesá, v chromosfére so stúpajúcou vzdialenosťou od stredu Slnka stúpa. Priemerná teplota fotosféry sa pohybuje od 5 500 do 6 000 [[Kelvin]]ov, čiže je to najchladnejšia vrstva Slnka. V oblastiach [[slnečná škvrna|slnečných škvŕn]] to môže byť len 4 000 Kelvinov. Preto chladnejšie škvrny vyzerajú v porovnaní s okolitou fotosférou tmavšie. Vo fotosfére sa okrem slnečných škvŕn a granúl vyskytujú aj [[Granulácia#Supergranuly|supergranuly]], [[obrie cely]] a [[fakula|fakuly]]. Chemické zloženie fotosféry tvorí 90% [[vodík]]a, 8% [[hélium|hélia]], 2% pripadajú na iné prvky, najmä kyslík, uhlík, dusík, horčík, kremík a železo.
Názov fotosféra pochádza z [[gréčtina|grétskeho]] ''photos'', čo znamená [[svetlo]]. Fotosféra skutočne emituje až 99% žiarenia Slnka. Jej [[spektrum]] je spojité a náchádzajú sa v ňom tmavé čiary - [[Fraunhoferove čiary]].
 
Názov fotosféra pochádza z [[gréčtina|grétskeho]] ''photos'', čo znamená [[svetlo]]. Fotosféra skutočne emituje až 99% žiarenia Slnka. Jej [[spektrum]] je spojité a náchádzajú sa v ňom tmavé čiary - [[Fraunhoferove čiary]].
 
== Oscilácie ==
Časti slnečného povrchu striedavo stúpajú a klesajú so strednou periódou okolo 300 skeúnd. Rozmer stúpajúcich a klesajúcich oblastí nie je celkom presne stanovený, pravdepodobne sa pohybuje okolo 10 000 km v priemere. Tento jav sa nazýva slnečná oscilácia. Príčina vzniku oscilácii tiež nie je úplne známa, predpokladá sa, že sú vzbudené zvukovými osciláciami Slnka. Oscilácie sa dajú zistiť z posunu spektrálnych čiar v dôsledku [[Dopplerov jav|Dopplerovho javu]], alebo pri meraní intenzity žiarenia.
 
{{Astronomický výhonok}}
{{Slnko}}