Krycia sústava: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 5 031 bajtov ,  pred 13 rokmi
doplnenie
d (robot Pridal: jv:Sistem integumen)
(doplnenie)
[[tr:Örtü sistemi]]
[[zh:表皮系統]]
 
Krycia sústava:
- zabezpečuje oddelenie tkanív od okolia, taktiež vykonáva registráciu zmien v okolí zmyslových buniek
- udržiava telesnú teplotu
 
FYLOGENÉZA:
 
prvoky
- majú ju tvorenú plazmolémou, prípadne schránkou
 
bezstavovce
- majú ju v podobe jednovrstvovej pokožky – hypodermy, ktorá produkuje kutikulu, jej podstatou je bielkovina – kutikulín, okrem toho je tu prítomný chitín
 
červy
- na pokožke riasinkový epitel, ktorý prispieva k pohybu
 
stavovce
- povrch tvorí koža - cutis, tu tvoria tri vrstvy: pokožka, zamša a podkožie
 
 
POKOŽKA – epidermis
 
- je tvorená zvrstveným viacradým rohovujúcim epitelom
- najspodnejšiu časť tvorí stratum germinativum, ktorá je tvorená zo stratum basale, stratum spinosum, najintenzívnejšie sa delia bunky v stratum basale – 1 vrstva kubických buniek
- vyššie vrstvy sú stratum granulosum – proces rohovatenia → stratum lucidum zo sploštených buniek vo viacerých vrstvách
rohovatenie :
- so stárnutím bunky v nej pribúdajú filamenty (vaky)
- organely sú postupne rozkladané lyzozómami
- zrohovatené bunky sa tlačia k povrchu, odumierajú, sú čoraz plochšie a vytvárajú stratum corneum → 15-20 vrstiev zrohovatených buniek
- plazmatická membrána je priepustná, zhrubnutá, stráca svoje pôvodné vlastnosti
- do medzibunkových priestorov sa dostáva voda
- bunky sa postupne odlupujú vo forme kožného prachu alebo lupín – stratum disjunctum
 
 
ZAMŠA – dermis
 
- hranicu epidermis a dermis tvorí stratum basale
- je najhrubšia časť kože, jedná sa o spojivové tkanivo, má veľa elastických fibríl a bunkových zložiek
- najvrchnejšiu vrstvu tvorí stratum papilare → výbežky, ktorými sa zamša zanára do epidermis = táto vrstva je tvorená riedkym kolagénovým väzivom, sú tu rozvetvenia kapilár – výživa epidermis (epidermis neobsahuje cievy)
- v papilárnej vrstve sú zakončenia hmatových teliesok a receptorov tepelných zmien
- táto vrstva obsahuje hodne kolagénových a elastických vlákien
- hlbšia vrstva stratum retikulare je tvorená zväzkami hrubších kolagénových vlákien, ktoré vytvárajú sieť, táto časť dáva elastické vlastnosti koži
- v zamši sa nachádzajú mazové žľazy (cicavce a vtáky), potné žľazy (cicavce), hlienové žľazy (obojživelníky)
 
 
PODKOŽIE – subcutis
 
- riedke väzivo z tukových buniek
- umožňuje tvorbu záhybov – posun kože voči podkladu
 
MELANOCYTY
- pigmentové bunky kože
- sú najmä v stratum basale, ich počet ubúda smerom do vyšších vrstiev do stratum germinativum
- obsahujú pigment – melanín, ktorý vzniká oxidáciou tyrozínu
- melanín je organizovaný do membránových útvarov – metanozómov
- melanínové zrnká dávajú zafarbenie telám živočíchov
- rozdiely vo farbe medzi rasami súvisia s rozmiestnením melanínových zrniek v melanocytoch
- u tmavšej pokožky sú rozptýlené, u svetlej sú sústredené
- v procese pigmentácie sa melanozómy zmnožujú a rozptylujú
 
 
KOŽNÉ DERIVÁTY
 
- sú produktom kože
- u bezstavovcov sú prítomné ako žliazky, chĺpky, štetinky,... u stavovcov ako rohovinové útvary, u plazov ako šupiny, čo sú vyklenutia zamše na spôsob papily – epidermis sa nachádza na povrchu tejto papily a tu dochádza k procesu rohovatenia
- papily majú pigmentové bunky, ktoré zafarbujú šupiny
- vtáky majú rohovinové útvary pri behákoch, derivátmi kože sú tiež zobák a perie
- perie rastie z perových bradavíc za účasti zamše a epidermisu
- zamša spolu s epidermis sa vzliači, súčasne sa vyliači (nadvihne) okolie papily, pôvodne epidermové bunky sa intenzívne delia a diferencujú, pribúda v bunkách vláknitá hmota a rohovatejú
- odumreté bunky sú spojené dezmorómami, u prachového peria iba pozdĺžne, u obrysového aj priečne
- cicavce:
- typické deriváty sú chlpy alebo vlasy
- na vlase rozoznávame voľnú časť – scapus pili a čas ponorenú radix pili – koreň vlasu
- koreň ukončuje vlasová cibuľka – bulbus pili
- koreň tvorí vnútorná a vonkajšia epitelová vrstva, smerom von je ešte väzivová vrstva, spolu vytvárajú vlasový folikul
- väzivová pošva sa zanára do bázy cibuľky ako vlasová papila, prináša cievou výživu pre vlas
- spodnú časť vlasovej cibuľky tvorí zárodkový okrsok, jeho bunky intenzívne protiferujú, novovzniknuté bunky sú tlačené smerom hore – postupne rohovatejú
- na vonkajšiu stranu väzivovej pošvy nalieha hladký sval – v mieste tohto svalu je prítomná mazová žľaza, pri jeho kontrakcii sa maz vylučuje do koncovej časti chlpového vačku → tu taktiež ústi potná žľaza
- centrálnu časť vlasu tvorí dreň tvorená z niekoľkých radov buniek, no môže aj chýbať (jemné chlpy a vlasy), naopak mohutná je kôra → bunky sú usporiadané vo forme rúročiek
- povrch vlasu/chlpu tvorí epidermikua – pozostáva z odumretých buniek, uložených ako škridlice
12

úprav