Napoleon Bonaparte: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bubamara (diskusia | príspevky)
d Verzia používateľa 88.212.16.7 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vasiľ
Riadok 58:
V roku 1795, Napoleon Bonaparte slúžil v Paríži, kde rojalisti zorganizovali vyzbrojený protest proti ''Národnému Konventu'' 3 októbra. Napoleon dostal príkaz na obranu Konventu v Tuileries paláci. S pomocou mladého jazdeckého dôstojníka [[Joachim Murat|Joachima Murata]], ktorý sa mu neskôr stal švagrom, sa zmocnil diel. Krvavo potlačil povstanie rojalistov a týmto činom na seba upozornil veľkú pozornosť, zvlášť na svojho vedúceho Barrasa. Počas nasledujúcich týždňov sa romanticky naviazal na Barrasovu bývalú milenku Josephine de Beauharnais s ktorou sa oženil [[9. marec|9. marca]] [[1796]].
 
=== Talianske ťaženie v rokoch 1796–1797 ===
Pár dní po jeho manželstve dostal Napoleon príkaz veliť francúzskej armáde do Talianska. Jeho vpád do Talianska bol úspešný a [[10. máj]]a [[1796]] v [[bitka pri Lodi|bitke pri Lodi]] získal prezývku ''Malý kaprál'' (le petit caporal), bol to výraz odrážajúci jeho kamarátstvo k svojim vojakom z ktorých dokonca všetkých poznal podľa mena. Nasledovala bitka pri Miláne 10. mája 1796, potom víťazstvo pri Arcole a Rivoli.
 
Ďalej sa vydal s armádou do [[Rakúsko|Rakúska]] cez [[Lombardia|Lombardiu]] a porazil pápežské štáty. Pretože [[pápež]] [[Pius VI.]] protestoval proti Ľudovítovi XVI. Francúzsko sa mu pomstilo tým, že pripojilo k svojmu územiu dve malé pápežské teritóriá. Napoleon ignoroval požiadavku od Direktória, aby pochodoval s vojskom na Rím a zosadil pápeža. Stalo sa to až v nasledujúcom roku, keď sa generál Berthier zmocnil [[Rím]]a a posadil pápeža [[20. február]]a do väzenia. Neskôr vo väzení na chorobu pápež umrel.
 
Na začiatku roku 1797 viedol Napoleon silnú francúzsku armádu do Rakúska a prínutil tak Rakúsko uzavrieť mier v [[Campo Formio]]. Tento mier poskytol Francúzsku kontrolu nad väčšou časťou severného Talianska. Ďalej bolo donútené vymeniť Lombardiu a Belgicko za [[Benátky]], [[Istria|Istriu]] a [[Dalmácia|Dalmáciu]]. Napoleon tak pochodoval do Benátok a prinútil ich kapitulovať a ukončil ich viac než 1000 ročnú nezávislosť. Presnejšie, založil na ich území novú [[Benátska republika|profrancúzsku republiku]], ktorú ale v tajnej dohode v Leobene nechal napospas Rakúsku. Neskôr v roku 1797 sa Napoleon postaral o mnoho území v Taliansku, ktoré Francúzsko ovládalo.
 
Napoleonove pozoruhodné série vojenských triumfov boli výsledkom jeho schopnosti používať encyklopedické znalosti na formovanie vojenských myšlienok k skutočným situáciám. Ako príkladom je používanie delostrelectva k podpore pešieho pluku. Napoleon to popísal takto: „Bojoval som v šesdesiatich bitkách a nenaučil som sa nič, čo som nevedel na začiatku.“ Napoleon bol taktiež pánom inteligencie a podvodu a mal zvláštny zmysel, kedy a kam udrieť na nepriateľa. Často vyhrával bitky sústreďovaním sa na súperove jednotky a nič netušiaceho nepriateľa pozoroval zvedmi, ktorí mu nosili správy o pozícii súperových jednotiek, tak nepriateľa napádal svojimi dobre rozmiestnenými a ukrytými vojakmi. Počas talianskej kampane sa podarilo Napoleonovej armáde zajať 160 000 vojakov a zmocniť sa 2000 diel. Kampani sa podarilo prelomiť tradičné štandardy vojenskej taktiky z [[18. storočie|18. storočia]] a nastoliť novú éru vo [[dejiny vojenstva|vojenskej histórii]].
 
Vo francúzskej kampani sa generál Napoleon Bonaparte stal vplyvným človekom vo francúzskej politike. Bol publikovaný v dvoch novinách, ktoré vychádzali pre vojenské jednotky v jeho armáde, ale široko obliehali aj francúzku spoločnosť. V máji 1797 bol publikovaný v parížskych novinách s nadpisom: ''Le Journal de Bonaparte et des hommes vertueux''. V polovici roku 1797 sa konali voľby, ktoré sa postarali o zväčšenie sily rojalistov Barrasasom a jeho spojencov. Rojalisti začali postupne útočiť na Napoleona a podkopávať jeho autoritu tým, že jednali z Rakúšanmi. Napoleon poslal generála Augereau do Paríža viesť prevrat d'etat a [[4. september|4. septembra]] očistil Paríž od rojalistov. Napoleon postupoval k mierovým vyjednávaniam s Rakúskom, potom sa vrátil do Paríža ako víťazný hrdina s dominantnou silou vo vláde ďaleko viac populárny ako niekto z Direktoriátu.
 
=== Egyptská expedícia 1798-1799 ===