'''Venera 9''' ([[ruština|rusky]]: Венера-9) bola [[SovietskýSovietsky zväz|sovietskásovietska]] [[planetárna sonda]], ktorá v rámci [[Program Venera|programu Venera]] skúmala planétu [[Venuša (planéta)|Venušu]]. Let sa uskutočnil v roku [[1975]]. Sonda zložená z orbitálnej časti a pristávacieho puzdra sa úspešne dostala na obežnú dráhu Venuše a pristávacie puzdro s vedeckými prístrojmi pristálo na povrchu planéty.
== Orbiter ==
Orbitálna časť sondy sa skladala z valcovitej časti s dvomi krídlami [[Solárny panel|solárnych panelov]] a s [[Parabolická anténa|parabolickou anténou]] s vysokým ziskom. Ku dnu válcavalca bola pripojená jednotka s pohonným systémom, vrchol valca bol spojený s gulovitýmguľovitým puzdrom o priemeru 2,4 m, ktoré obsahovalo pristávací modul sondy.
Sonda odštartovala [[8. jún|8. júna]] [[1975]] pomocou rakety [[Proton (nosná raketa)|Proton-K/D]] z kozmodrómu [[kozmodróm Bajkonur|Bajkonur]]. Na obežnú dráhu Venuše vstúpila [[20. september|20. septembra]] 1975. Úlohou orbitálnej časti bolo sprostredkovávať rádiové spojenie pristávacieho modulu so ZemíZemou a skúmať horné vrstvy atmosféry planéty. Venera 9 sa stala prvou umelou družicou Venuše.
=== Zoznam prístrojov orbiteru, experimenty ===
Riadok 27:
== Pristávací modul ==
[[Soubor:Venera 9 lander.jpg|thumb|left|Pristávací modul Venera 9]]
Dňa 20. septembra 1975 sa pristávací modul oddelil od orbitálnej časti a [[22. september|22. septembra]] v 05:13 UT pristál na povrchu Venuše blízko [[Beta Regio]] na strmom svahu (20°) pokrytým balvanmi. Pristávací modul bol chladený cirkulujúcou kapalinoukvapalinou. Preto vydržal pracovať na povrchu za extrémnych podmienok iba 54 minút.
Sonda zistila, že vrstva mrakov je vysoká 30-40 km silná a začína vo výške 30-35 km nad povrchom. Bolo analyzované chemické zloženie atmosféry, kde boli nalezenénájdené [[kyselina chlorovodíková]], [[kyselina fluorovodíková]], [[bróm]] a [[jód]]. Ostatné merania zahrnovalizahrňovali určenie tlaku asi 90 [[atmosféra|atmosfér]] (9 MPa), teplotu 485 °C, svetelnosť na povrchu dosahovala úrovne zrovnatelnéporovnateľné so zamračeným letnímletným dňom na Zemi. Venera 9 bola prvou sondou, ktorá zaslala na Zem čiernobiele snímky z povrchu Venuše. Na nich možno pozorovať, že v atmosfére nenínie je zjavne viditeľný prach, okolo sondy boli rôzne 30-40 cm veľké kamene bez erózie. Naplánované 360° panoramatické obrázky nemohli byť vytvorené, pretože sa u jedného z dvoch fotoaparátov nepodarilo odstrániť kryt čočkyšošovky. Na ZemiZem boli odoslané snímky obmedzené na 180°. Túto poruchu mala i [[Venera 10]].