Venera-9: Rozdiel medzi revíziami

Orbitálna časť sondy sa skladala z valcovitej časti s dvomi krídlami [[Solárny panel|solárnych panelov]] a s [[Parabolická anténa|parabolickou anténou]] s vysokým ziskom<!-- nie „a z parabolickej antény"??? -->. Ku dnu valca bola pripojená jednotka s pohonným systémom, vrchol valca bol spojený s guľovitým puzdrom os priemerupriemerom 2,4 &nbsp;m, ktoré obsahovalo pristávací modul sondy.

Sonda odštartovala [[8. jún|8. júna]] [[1975]] pomocou rakety [[Proton (nosná raketa)|Proton-K/D]] z kozmodrómu [[kozmodróm Bajkonur|Bajkonur]]. Na obežnú dráhu Venuše vstúpila [[20. september|20. septembra]] 1975. Úlohou orbitálnej časti bolo sprostredkovávaťsprostredkúvať rádiové spojenie pristávacieho modulu so Zemou a skúmať horné vrstvy atmosféry planéty. Venera 9 sa stala prvou umelou družicou Venuše.

* [[Infračervená spektroskopiespektroskopia|infračervený spektrometer]]

* [[Ultrafialové svieteniežiarenie|ultrafialový]] [[fotometer]]

* triosýtrojosý [[magnetometer]]

* [[Ultrafialové svietenie|UV]] kamera

* 3 polovodičové čitačečítače

* 2 čitačečítače výbojov

Dňa 20. septembra 1975 sa pristávací modul oddelil od orbitálnej časti a [[22. september|22. septembra]] v 05:13 UT pristál na povrchu Venuše blízko [[Beta Regio]] na strmom svahu (20°) pokrytýmpokrytom balvanmi. Pristávací modul bol chladený cirkulujúcou kvapalinou., Pretopreto vydržal pracovať na povrchu za extrémnych podmienok iba 54 minút.

Sonda zistila, že vrstva mrakov je vysoká 30-40 km a začína vo výške 30-35 km nad povrchom. Bolo analyzované chemické zloženie atmosféry, kde bolisa nájdenénašli molekuly [[kyselina chlorovodíková|kyseliny chlorovodíkovej]], [[kyselina fluorovodíková|kyseliny fluorovodíkovej]], a zistila sa prítomnosť [[bróm|brómu]] a [[jód|jódu]]. Ostatné merania zahrňovalizahŕňali určenie tlaku asi 90 [[Atmosféra (jednotka)|atmosfér]] (9 MPa), teplotu 485 °C, svetelnosť na povrchu dosahovala úrovne porovnateľnéporovnateľnej so zamračeným letným dňom na Zemi. Venera 9 bola prvou sondou, ktorá zaslala na Zem čiernobiele snímky z povrchu Venuše. Na nich možno pozorovať, že v atmosfére nie je zjavne viditeľný prach, okolo sondy boli rôzne 30-40 cm veľké kamene bez známok erózie. Naplánované 360° panoramatické obrázky nemohli byť vytvorené, pretože sa u jedného z dvoch fotoaparátov nepodarilo odstrániť kryt šošovky. Na Zem boli odoslané snímky obmedzené na 180°. Túto poruchu mala i [[Venera 10]].

{{Preklad|en|Venera 9|240402584}}