Druhá križiacka výprava: Rozdiel medzi revíziami

'''Druhá križiacka výprava''' (1147-1149) bola vojenská [[Križiacke výpravy do východného Stredomoria|výprava]] vedená francúzkym kráľom [[Ľudovít VII.|Ľudovítom VII.]] a nemeckým cisáromkráľom [[Konrád III.|Konrádom III.]].

Po obsadení Edessy Seldžukmi (sultánom z Mosulu) roku [[1144]] sa uskutočnila druhá križiacka výprava pod vedením francúzskeho kráľa [[Ľudovít VII.|Ľudovíta VII.]] a nemeckého cisárakráľa [[Konrád III.|Konráda III.]] ([[Česko|české]] pramene uvádzajú aj českého kráľaknieža [[Vladislav II.|Vladislava II.]]), ktorá sa vcelku skončila neúspešne.

Hlavnú časť nemeckej armády porazil pri Dorylaione sultán z Ikonionu v októbri [[1147]], zvyšok tejto hlavnej časti sa pri [[Nikaia|Nikaii]] pridal k Francúzom tiahnucim pri pobreží mora. Konrad sa vybral späť smerom na Carihrad. Pešiaci vedení biskupom Ottom z Freisingu boli porazení koncom roku [[1147]] juhovýchodne od Antiocheie. V roku [[1148]] sa nemecký a francúzsky kráľ stretli v Jeruzaleme, odkiaľ podnikali spoločné výpravy proti Damasku a [[Askalon]]u. Obaja boli neúspešní a vrátili sa domov (Konrád v septembri 1148 a Ľudovít v apríli 1149).