'''Antihmota''' je časť [[hmota (fyzika)|hmoty]], ktorá je zložená z [[antičastice|antičastíc]] (napríklad [[antiprotón]]ov a [[pozitrón]]ov), namiesto [[častica|častíc]] ([[protón]]ov a [[elektrón]]ov). Každá častica obyčajnej hmoty má svoju antičasticu. Preto hovoríme, že antihmota je zrkadlovým obrazom tzv. [[koinohmota|koinohmoty]], čo je hmota, z ktorej sme tvorení my a veci okolo nás.
Častice antihmoty majú opačný [[elektrický náboj]] než častice hmoty, pričom [[hmotnosť]] a [[spin|spin (fyzika) spin|spin]] sú rovnaké. Vplyv napr. [[gravitácia|gravitácie]] je rovnaký ako u bežnej hmoty. Hmotu aj antihmotu radíme k [[žiarivá hmota|žiarivej hmote]], pretože je schopná vyžarovať (aj odrážať) [[elektromagnetické žiarenie]]. Pri stretnutí [[hmota|hmoty]] s antihmotou sa môžu nastať dve rôzne udalosti. Môže dôjsť k [[pružný rozptyl|pružnému (elektrickému) rozptylu]], pri ktorom sa obe častice rozptýlia rôznymi smermi. V druhom prípade dôjde k [[nepružný rozptyl|nepružnému rozptylu]]: Vzniká častica zvaná [[mezón]]. Táto častica je veľmi nestabilná a existuje len zlomok sekundy, kým nedôjde k [[anihilácia|anihilácii]]. Anihilácia je proces, pri ktorom obe formy [[hmota|hmoty]] zaniknú a premenia sa na iné formy [[energia|energie]] ([[častice poľa]], typicky napr. [[fotón]]y) v súlade s rovnicou ''[[Einsteinov vzťah|E = mc²]]'', alebo vzniknú častice hmoty a antihmoty identické s pôvodným párom.
