Verzia z 10:17, 30. október 2008 upraviť VolkovBot (diskusia \| príspevky) Boti 119 188 editací d robot Zmenil: en:Vuk Stefanović Karaǆić ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 19:34, 4. november 2008 upraviť vrátiť Michalides (diskusia \| príspevky) 1 278 editací ľudové spevy Ďalšia úprava →
Riadok 4: ==Život== Narodil sa v dedine [[Tršić]] pri [[Loznica\|Loznici]] v [[Srbsko\|Srbsku]]. Meno Vuk, znamená po srbsky vlk, tento prívlastok získal po tom, čo všetci jeho súrodenci zomreli na [[tuberkulóza\|tuberkulózu]]. Čítať a písať sa naučil od svojho rodáka [[Jefta Savića\|Jeftu Savića]]. Ďalšie vzdelanie získal v Loznici a v [[Kláštor Tronoša\|kláštore Tronoša]], neskôr pokračoval vo vzdelávaní ako [[samouk]]. Zúčastnil sa na srbských povstaniach proti [[Turci\|Turkom]] a napísal o nich viacero správ. V roku 1813 po porážke prvého z povstaní odišiel do [[Viedeň\|Viedne]], kde napísal svoje najdôležitejšie práce. ~~Reformoval srbský jazyk a štandardizoval srbskú abecedu, zozbieral niekoľko dielov národnej prózy a národných básní. Pre~~Za svoju prácu ~~dostal~~dostával málo peňažnej pomoci a žil v chudobe. Umrel v roku [[1864]] vo Viedni. ==Dielo== ===Reforma srbského písma === DoReformoval ~~srbského~~srbský ~~jazyka~~jazyk ~~spreviedol~~a štandardizoval srbskú abecedu. Zaviedol zásadu: ~~"píš~~''Piši ~~ako~~kao čošto govoriš i čitaj kao što je napisano. (Píš ako hovoríš a čítaj ako je napísané").'' Zo staroslovanskej abecedy Vuk použil nasledovných 24 písmen: Řádek 28 ⟶ 29: \|} ===Ľudové spevy=== == Hlavné diela==▼ Má veľkú zásluhu na tom, že sa nám zachovali srbské epické spevy. Podobne ako [[Pavol Dobšinský\|Dobšinský]] u nás, alebo [[Alexander Nikolajevič Afanasiev\|Afanasjev]] v Rusku, Karadžić ich zozbieral a vydal niekoľko dielov srbskej ľudovej prózy a ľudových básní, ktoré vyvolali v Európe veľký ohlas. Oboznamoval sa s nimi [[Bratia Grimmovci\|Jacob Grimm]], prekladali ich najväčší súdobí básnici: [[Johann Wolfgang Goethe\|Goethe]], [[Alexandr Sergejevič Puškin\|Puškin]], [[Adam Mickiewicz\|Mickiewicz]] a písali o nich mnohí iní európsky učenci, okrem iných aj [[Ľudovít Štúr]]. Keď zbieral tieto srbské junácke spevy, boli ešte živé a stále vznikali nové ako reakcia na aktuálne dianie v krajine. Pochádzajú nielen zo [[Srbsko\|Srbska]], ale aj z [[Bosna a Hercegovina\|Bosny a Hercegoviny]], [[Dalmácia\|Dalmácie]] a [[Čierna Hora\|Čiernej Hory]]. ▲== =Hlavné diela=== "Početni udžbenik srpskog jezika" ([[1814]]), "Rječnik srpskog jezika" ([[1818]] [[1852]]),

Vuk Stefanović Karadžić: Rozdiel medzi revíziami