Rževsko-viazemská operácia: Rozdiel medzi revíziami

d
fix2
d (fix)
d (fix2)
|velitel1=[[Josif Stalin]]<br>[[Ivan Konev]]<br>([[Kalininský front]])<br>[[Georgij Žukov]]<br>([[Sovietsky Západný front|Západný front]])
|velitel2=[[Adolf Hitler]]<br>[[Walther Model]]<br>([[9. armáda Wehrmachtu|9. armáda]])<br>[[Hermann Hoth]]<br>([[4. tanková armáda Wehrmachtu|4. tanková armáda]])
|sila1= [[Kalininský front]]<br>[[Sovietsky Západný front|Západný front]]<br>(95 divízií a 46 brigád)<br>celkovo 1&nbsp;059&nbsp;200<ref name="www.soldat.ru"/> mužov
|sila2= [[Skupina armád Stred]]<br>[[9. armáda Wehrmachtu|9. armáda]]<br>[[4. tanková armáda Wehrmachtu|4. tanková armáda]]
|straty1= najmenej 776&nbsp;889 mŕtvych, ranených a nezvestných<ref name="www.soldat.ru"/>
Po tom, čo sa do konca novembra 1941 Sovietom podarilo zastaviť postup väčšiny nemeckých jednotiek pred Moskvou a 5. decembra 1941 prejsť do protiofenzívy. Na dlhom úseku frontu od [[Demjansk]]a po [[Kursk]] sa im podarilo Nemcov zatlačiť ďaleko od hlavného mesta. Výnimkou boli dva výbežky. Demjanský výbežok severozápadne a Rževsko-Viazemský na západ od Moskvy. Najmä bližší Rževsko-Viazemský výbežok ako 150 km hlboký klin vrážal z juhozápadu do sovietsko-nemeckého frontu a pôsobil potenciálne veľké ohrozenie Moskvy. Predošlé obrovské úspechy navodili v sovietskom najvyššom velení a najmä v [[Josif Stalin|Stalinovi]] samom veľký optimizmus<ref>David E. Glanz: ''[http://www.strom.clemson.edu/publications/sg-war41-45.pdf The Soviet-German War 1941-1945: Myths and Realities: A Survey Essay]'' 2001, Clemson, South Carolina, s. 27</ref>. 5. januára 1942 na stretnutí hlavného štábu Stalin prezentoval svoj „víťazný plán“ na likvidáciu všetkých nemeckých skupín armád. Proti tomuto plánu sa otvorene postavil [[Georgij Žukov]] ako aj ďalší, ktorí poukazovali na nedostatok zásob pre podobnú rozsiahlu ofenzívu. Nadchádzajúce plány, však už nikto nezastavil, keďže ich Stalin prikázal rozoslať ešte pred začiatkom stretnutia štábu<ref>John Erickson, Ljubica Erickson: ''Hitler versus Stalin The Eastern Front in Photographs.'' London, Carlton Books 2001, s. 89</ref>. Generálna ofenzíva po celej dĺžke frontu od [[Baltské more|Baltského]] po [[Čierne more]] sa mala začať 8. januára 1942.
 
Na úseku priľahlom k Rževskému výbežku v oblasti severozápadne od [[Ržev]]a, [[Syčevka|Syčevky]] a [[Viazma|Viazmy]] mali útočiť jednotky [[Kalininský front|Kalininského frontu]] ([[Ivan Stepanovič Konev|I. Koneva]]) a oblasti [[Kaluga|Kalugy]], [[Juchnov]] a Viazmy mali útočiť jednotky [[Sovietsky Západný front|Západného frontu]] ([[Georgij Konstantinovič Žukov|G. Žukov]]). Ich cieľom bolo obkľúčiť, rozčleniť a zlikvidovať nemecké jednotky [[skupina armád Stred|skupiny armád Stred]] operujúce východne od [[Smolensk]]a okolo miest Ržev, Viazma, Juchnov a [[Gžatsk]], ktoré tu tvorila [[Otto Colinburg|Colinburgova]] [[9. armáda Wehrmachtu|9.]] a [[Erich Hoepner|Hoepnerova]] [[4. tanková armáda Wehrmachtu|4. tanková armáda]].
 
== Bitka ==
42 552

úprav