Rusko: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
jhdysm,sdnyjjgmndfgnkdfm |
d Revízia 1922025 používateľa 87.197.181.72 (diskusia) bola vrátená |
||
Riadok 64:
'''Rusko''' ([[ruština|po rusky]]: ''Россия''), dlhý tvar '''Ruská federácia''' '''(RF)''' ([[ruština|po rusky]]: ''Российская федерация''), je demokratický federálny štát s republikánskou formou vlády. Jeho rozloha je 17 075 200 km², je teda najväčšou krajinou sveta. Nachádza sa vo východnej [[Európa|Európe]] a v severnej [[Ázia|Ázii]]. Územím Ruska prechádza 11 časových pásiem.
== Hranice ==
Ruská federácia hraničí celkovo so 16 krajinami a so 14 po súši:
:: '''NA SEVEROZÁPADE'''
* [[Nórsko]] (219,1 km, po súši 195,8 km)
: V dĺžke 152,8 km hranica Ruska a Nórska vedie riekami a jazerami a 23,3 km vedie po mori.
* [[Fínsko]] (1325,8 km, po súši 1271,8 km)
: V dĺžke 180,1 km hranica Ruska a Fínska vedie riekami a jazerami a 54 km vedie po mori.
:: '''NA ZÁPADE'''
* [[Estónsko]] (466,8 km, po súši 324,8 km)
: V dĺžke 145 km hranica Ruska a Fínska vedie po mori.
* [[Lotyšsko]] (270,5 km, po súši 133,3 km)
* [[Litva]] (288,4 km, po súši 266 km)
: Hranica s [[Kaliningradská oblasť|Kaliningradskou oblasťou]] je dlhá 236,1 km a 22,4 km z nej vedie po mori.
* [[Poľsko]] (236,3 km, po súši 204,1 km)
: Hranica s [[Kaliningradská oblasť|Kaliningradskou oblasťou]] je dlhá 0,8 km z toho 32,2 km vedie po mori.
* [[Bielorusko]] (1239 km)
:: '''NA JUHOZÁPADE'''
* [[Ukrajina]] (2245,8 km, po súši 425,6 km)
: V dĺžke 320 km hranica Ruska a Ukrajiny vedie po mori.
:: '''NA JUHU'''
* [[Gruzínsko]] (897,9 km, po súši 875,9 km)
: V dĺžke 56,1 km hranica Ruska a Gruzínska vedie riekami a jazerami a 22,4 km po mori.
* [[Azerbajdžan]] (350 km, po súši 327,6 km)
: V dĺžke 55,2 km hranica Ruska a Azerbajdžanu vedie po mori.
* [[Kazachstan]] (7598,6 km, po súši 7512,8 km)
: V dĺžke 1576,7 km hranica Ruska a Kazachstanu vedie riekami a jazerami a 85,8 km po mori.
* [[Mongolsko]] (po súši 3485 km)
* [[Čína]] (po súši 4209,3 km)
* [[Kórejská ľudovodemokratická republika]] (39,4 km)
: V dĺžke 17 km hranica Ruska a KĽDR vedie riekami a jazerami a 22,1 km vedie po mori.
:: '''NA VÝCHODE'''
* [[Japonsko]] (194,3 km)
* [[Spojené štáty americké]] (49 km)
S [[Bielorusko]]m, [[Mongolsko]]m a [[Čína|Čínou]] nemá Rusko hranicu vedúcu po vode.
Problém súčasných hraníc Ruskej federácie s bývalými sovietskymi republikami v medzinárodno-právnom vzťahu ešte nie je skončený. Napríklad hranica medzi Ruskom a [[Ukrajina|Ukrajinou]]
je doteraz ohraničená, hoci jej určenie bolo zakončené v roku [[2006]].
=== Hranice po súši ===
Západná suchozemská hranica Ruska sa neviaže k nejakým prírodným hraniciam. V časti od [[Baltské more|Baltského]] do [[Azovské more|Azovského mora]] prechádza obývaným územím. V tejto oblasti hranicu vymedzujú železnice na trase [[Petrohrad]] - [[Tallinn]], [[Moskva]] - [[Riga]], [[Moskva]] - [[Minsk]] - [[Varšava]], [[Moskva]] - [[Kyjev]], [[Moskva]] - [[Charkov]].
Južná hranica po zemi s [[Gruzínsko]]m a [[Azerbajdžan]]om vedie cez hory [[Kaukaz]]u od [[Čierne more|Čierneho]] po [[Kaspické more]]. Železničná trať v tejto oblasti lemuje brehy morov. Cez strednú časť chrbta vedú dve diaľnice, ktoré sú v zime často zasypané snehom.
==== Hranica s Kazachstanom ====
Hranica s Kazachstanom je najdlhšia hranica Ruska, ktorá vedie po súši. Vedie cez [[Zavolžie]], južný [[Ural]] a juh [[Sibír]]i. Cez hranicu prechádzajú mnohé železnice smerujúce do strednej [[Ázia|Ázie]] ([[Astrachan]] - [[Guriev]], [[Saratov]] - [[Uraľsk]], [[Orenburg]] - [[Taškent]]) a Kazachstanu ([[Barnaul]] - [[Alma-Ata]]). Hranicou prechádza aj malá časť [[Transibírska magistrála|Transibírskej magistrály]] ([[Čeľabinsk]] - [[Omsk]]), [[Stredosibírska magistrála|Stredosibírskej]] a [[Južnosibírska magistrála|Južnosibírskej magistrály]].
==== Hranica s Čínou ====
Hranica s Čínou je druhá najdlhšia hranica Ruska. Prechádza riekou [[Amur]] a jeho prítokom [[Ussuri]] a [[Argun]]. Stretáva sa s Čínskovýchodnou železnicou, postavenou ešte v roku [[1903]] a diaľnicou do [[Vladivostok]]u, ktorá pokračuje na čínskom území, aby tak mohla čo najkratším možným spôsobom spojiť ďaleký Východ so [[Sibír]]om.
==== Hranica s Mongolskom ====
Prechádza hornou oblasťou južnej [[Sibír]]i a delí ju [[Transibírska magistrála]] na trase [[Ulan-Ude]] - [[Ulanbatar]] - [[Peking]].
==== Hranica s KĽDR ====
Hranicou [[Kórejská ľudovodemokratická republika|Kórejskej ľudovodemokratickej republiky]] prechádza železničná trať smerujúca do [[Pchjong-jang]]u.
=== Hranice po mori ===
Hranicu, ktorá prechádza len morom má Rusko s [[Spojené štáty americké|USA]] a [[Japonsko]]m. Sú to úzke prielivy, ktorými sú rozdelené [[Južné Kurily]] od ostrova [[Hokkaidó]] a [[Ratmonov ostrov]] od ostrova [[Kruzensteinov ostrov|Kruzensteina]] (tzv. [[Diomedove ostrovy]]). Celková dĺžka hraníc vedúca po vode je 38 807,5 km.
==== Severná hranica ====
Najdlhšia morská hranica Ruska je dlhá 19 724,1 km a prechádza pobrežím [[Severný ľadový oceán|Severného ľadového oceánu]], [[Barentsovo more|Barentsovho]], [[Kurské more|Kurského]], [[Lapteho more|Lapteho]], [[Východosibírske more|Východosibírskeho]] a [[Čutské more|Čutského mora]]. Plaviť sa bez ľadoborca sa dá iba pri severných brehoch [[Kolský polostrov|Kolského polostrova]]. Všetky prístavy, ktoré sa nachádzajú na sever Ruska okrem prístavu v meste [[Murmansk]] sa využívajú iba v letných mesiacoch (2 - 3 mesiace), pretože na väčšinu roka sú zamrznuté. Toto je dôvod prečo sa severná hranica Ruska nevyužíva na lodné spojenie s inými krajinami.
==== Západná hranica ====
Druhá najväčšia morská hranica v dĺžke 16 997 km prechádza pobrežím [[Tichý oceán|Tichého oceánu]] a [[Beringovo more|Beringovým]], [[Ochotské more|Ochotským]] a [[Japonské more|Japonským morom]]. Juhovýchodné pobrežie [[Polostrov Kamčatka|Kamčatky]] sa nachádza bezprostredne pri oceáne. Hlavné nezamŕzajúce prístavy v tejto oblasti sú v mestách [[Vladivostok]] a [[Nachodka]].
Železnica sa k pobrežiu Ruska dostane iba na juhu prímorského kraja v oblasti prístavov v [[Tatársky prieliv|Tatárskom prielive]] ([[Sovietska Gavan]] a [[Vanino]]). Prímorské oblasti sú tu veľmi riedko osídlené.
==== Hranica Azovského mora ====
Hranica [[Azovské more|Azovského mora]] prechádza od [[Taganrogský záliv|Taganrogského zálivu]] do [[Kerčský prieliv|Kerčského prielivu]], a potom čiernomorským pobrežím [[Kaukaz]]u. Hlavné prístavy na pobreží [[Čierne more|Čierneho mora]] sú v mestách [[Novorossijsk]] (najväčší prístav Ruska) a [[Tuapse]]. Známymi prístavmi [[Azovské more|Azovského mora]] sú [[Ejsk]] a [[Taganrog]]. More je však veľmi plytké, preto tu nie je veľa prístavov. Ďalším problémom je, že pobrežie [[Azovské more|Azovského mora]] na krátku dobu zamŕza a plavba v zimnom období je tu možná iba s ľadoborcami.
==== Hranica Baltského a Azovsko-čiernomorského úmoria ====
Dĺžka morského pobrežia [[Baltské úmorie|Baltského]] a [[Azovsko-čiernomorské úmorie|Azovsko-čiernomorského úmoria]] je dlhá 389,5 kilometra. Využíva sa veľmi intenzívne.
==== Hraničné prístavy Ruska ====
V [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]] sa prístavy stavali predovšetkým v regióne [[Pobaltie|Pobaltia]]. Najväčším morským obchodným prístavom krajiny je prístav v [[Petrohrad]]e, ale v súčasnosti sa stavajú vo [[Fínsky záliv|Fínskom zálive]] aj ďalšie, ktoré sa v budúcnosti využijú ako ropné terminály.
== Najvzdialenejšie body Ruskej federácie ==
| |||