Pieseň o zemi: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bunco (diskusia | príspevky)
upr
Bunco (diskusia | príspevky)
dopln, upr.
Riadok 1:
{{Orchestrálna skladba
[[Obrázok:Gustav Mahler 1909.jpg|thumb|325px|right|[[Gustav Mahler]] v roku [[1909]], rok po dokončení ''Piesne o zemi''.]]
|názov = ''Das Lied von der Ende''
|druh = [[symfónia|symfonický]] cyklus
|vznik = [[1907]] - [[1908]]
|časti =
# ''[[#Prvá veta|Das Trinklied vom Jammer der Erde]]'' (slov.: Pijanská pieseň o biede zeme)
# ''[[#Druhá veta|Der Einsame im Herbst]]'' (slov.: Samotár na jeseň)
# ''[[#Tretia veta|Von der Jugend]]'' (slov.: O mladosti)
# ''[[#Štvrtá veta|Von der Schönheit]]'' (slov.: O kráse)
# ''[[#Piata veta|Der Trunkene Im Frühling]]'' (slov.: Opilec na jar)
# ''[[#Šiesta veta|Der Abschied]]'' (slov.: Rozlúčka)
|obsadenie = [[Pikola|Picc.]], 3 [[flauta|Fl.]], 3 [[hoboj|Ob.]], [[anglický roh|Cor.i.]], 4 [[klarinet|Cl.in B]], Cl. in Es, [[basklarinet|Cl.b.]], 3 [[fagot|Fag.]], [[kontrafagot|Cfg.]] - 4 [[lesný roh|Cor.]], 3 [[trúbka|Tr.]], 3 [[pozauna|Tromb.]], [[tuba|Tb.]] - [[tympany|Timp.]], [[veľký bubon|G.C.]], [[malý bubon|G.C.]], [[činely|Ptti]], [[triangel|Trg.]], [[Tamburína|Tamb.]], [[Tam-tam]], [[zvonkohra|Camp-la]] - 2 [[harfa|Ar.]], [[čelesta|Cel.]], [[mandolína|Mand.]] - [[Sláčikové nástroje|Archi]].
|dĺžka = 65 min.
}}
 
'''''Pieseň o zemi''''' ([[nemčina|nemecky]]: ''Das Lied von der Erde'') je dielo rakúskeho hudobného skladateľa [[Gustav Mahler|Gustava Mahlera]]. Bolo napísané v rokoch [[1907]]–[[1908]] a ide o jednojednu z jeho najzaujímavejších symfonických dielprác.
 
Skladba zachytáva Mahlera vo svojom najsmutnejšom, avšak najinovatívnejšom období. ''Pieseň o zemi'' je filozofická, ale intímna zároveň. ''Piesňou o zemi'' vstúpil Mahler do pozdnéhoneskorého obdobia svojej tvorby. V porovnaní s predošlou Mahlerovou tvorbou je ''Pieseň o zemi'' lyrickejšia a citovejšia. Táto citovosť je však spätá s minulosťou, ktorá je už nenávratne preč.
 
== Pôvod ==
[[Obrázok:Gustav Mahler 1909.jpg|thumb|325pxleft|200px|right|[[Gustav Mahler]] v roku [[1909]], rok po dokončení ''Piesne o zemi''.]]
Skladateľ začal s písaním skladby v roku [[1907]]. Leto roku 1907 sa spája s troma údermi [[kladivo|kladiva]], ktoré odzneli v Mahlerovej [[Šiesta symfónia (Mahler)|''Šiestej symfónii'']]. Najprv bol donútený rezignovať kvôli intrigám a [[antisemitizmus|antisemitským]] náladám na svoj post [[dirigent]]a [[Viedenská štátna opera|Viedenskej štátnej opery]]; neskôr jeho staršia dcéra Mária umrela na [[šarlach]] a na koniec Mahlerovi diagnostikovali srdcovú vadu. V liste svojmu priateľovi, dirigentovi, [[Bruno Walter|Brunovi Walterovi]] napísal: ''„V jednej chvíli som stratil všetko, čo som dosiahol a čím som bol. Teraz sa musím opäť naučiť kráčať, ako dieťa.“''
 
Řádek 21 ⟶ 35:
[[Libreto]] Mahler zostavil z diel [[čína|čínskych]] básnikov. Štyri z nich (''Das Trinklied vom Jammer der Erde'', ''Von der Jugend'', ''Von der Schönheit'' a ''Der Trunkene im Frühling'') sú od [[Li Po]] ([[701]]–[[762]]). Vetu ''Der Einsame im Herbst'' je od básnika [[Čang Se]] ([[765]]–?[[830]]) a posledná veta - ''Der Abschied'' je kombináciou básní od [[Meng Haoran]] ([[691]]–[[740]]) a [[Wang Wei]] ([[698]]–[[761]]).
 
== ŠtruktúraAnalýza ==
Skladba pozostáva zo šiestich [[veta (hudba)|viet]]:
# ''[[#Prvá veta|Das Trinklied vom Jammer der Erde]]'' (slov.: Pijanská pieseň o biede zeme)
# ''[[#Druhá veta|Der Einsame im Herbst]]'' (slov.: Samotár na jeseň)
# ''[[#Tretia veta|Von der Jugend]]'' (slov.: O mladosti)
# ''[[#Štvrtá veta|Von der Schönheit]]'' (slov.: O kráse)
# ''[[#Piata veta|Der Trunkene Im Frühling]]'' (slov.: Opilec na jar)
# ''[[#Šiesta veta|Der Abschied]]'' (slov.: Rozlúčka)
 
=== Prvá veta ===
Prvá veta symfónie ma titul ''Das Trinklied vom Jammer der Erde'' (slov.: Pijanská pieseň o biede zeme) a udáva celkovú atmosféru kompozície. Opakujúci sa refrén: „Temný je život, temná je smrť“ je s každým ďalším opakovaním zaspievaný o [[poltón]] vyššie. Ako aj ostatné básne Li Po, tak aj táto v sebe mieša opileckú radosť s hlbokým zármutkom. Mahler tento smútok zosilnil až do takmer expresionistickej hrôzy. Hudba hraničí s chaosom a šialenstvom, je hutná, hlasná a prenikavá zároveň. Nástroje samotné sú ako hlasy, každý s vlastnou vôľou: kričia, gagotajú, plačú a vzdychajú v strašidelnej [[kakofónia|kakofónii]] zvukov.