Eubója: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Geron (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Geron (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 1:
{{Pracuje sa}}
[[Image:GreeceEuboea.png|right|thumb|]]
'''Eubója''' alebo '''Euboja''' po [[Gréčtina|gr.]] Εύβοια ('''Évvia'''), po taliansky ''Negroponte'' je druhý najväčší [[ostrov]] [[Grécko|Grécka]]. Leží medzi [[Severné Sporady|Severnými Sporadami]] a [[Atika|Atikou]].
 
==Geografia==
 
Eubója patrí medzi najzaujímavejšie grécke ostrovy, nakoľko má veľmi rozmanitú prírodu. Nachádzajú sa tu vysoké pohoria, ale aj borovicové háje a piesočnaté pláže. Vďaka týmto vlastonstiam mnoho Grékov z Atén preferujú dovolenky na Eubóji, aj vďaka krátkej vzdialenosti od Atén.
 
==História==
 
'''Starovek'''
 
Eubója bola osídlená Iónskymi Grékmi približne v roku 1800 p.n.l. Po páde mykénskej gréckej civilizácie jedine Eubója prejavila znaky kultúry, zatiaľ čo ostatné Grécko prežívalo dobu temna. Najvýznamnejšie staroveké mestá tu boli Chalkis, Eretria, Karystos a Oreos. Keďže Eubójčania boli potomkovia Iónov, hovorilo sa tu iónskym dialektom starogréčtiny. Eubójčania sa výrazne podielali na gréckej kolonizácií, keď poslali svojich ľudí kolonizovať veľké časti Sicílie, južnej Itálie, či severného Grécka. Počas Grécko-perzských vojen Peržania zničili mesto Eretria, ktré muselo byť nanovo postavené. Taktiež zle dopadlo mesto Chalkis, ktoré prehralo boj s Aténčanmi a tak sa na Eubóji usadilo približne 4000 Aténčanov. Po bitke pri Chaironei sa Euboia dostáva pod vládu [[Macedónia|Macedónie]]. V tejto dobe dochádza k postupnému zániku iónskeho dialektu v prospech attickej gréčtiny, neskôr známej ako koiné. Počas Rímsko-macedónskej vojny sa Grécko aj s Eubójou dostáva do Rímskeho impéria. Tu nastala pokojná doba počas trvania celej Rímskej[[Staroveký Rím|Rímekej ríše]], nakoľko aj v neskororímskej dobe bol ostrov uchránený od barbarských lúpežných nájazdov. Po roku 313 n.l. sa na ostrove rozmohlo kresťanstvo a nastáva postupný zánik gréckeho pohanského náboženstva a zavedenie cirkevnej správy na ostrove. V roku 395 sa Eubója stáva súčasťou Východorímskej (gréckej Byzantskej) ríše.
 
'''Byzantská a benátska doba'''
 
Eubóje sa nedotkla slovanská invázia do Grécka v 6 stor., avšak mesto Chalkis slúžilo ako významné strategické byzantské vojenské mesto, nakoľko bolo od Slovanov chránené. Avšak behom tohto obdobia tu bolo postavených mnoho kostolov a kláštorov. V roku 1204 Byzanciu zničili križiaci a tak sa Euboia dostáva do správy Benátčanov, ktorýktorí ostrov volali Negroponte. Tak sa z Eubóje stalo dôležité miesto, o ktoré súperili Benátčania, Turci a novovzniknutá Byzancia. Behom 14-16 stor. sa na juhu Eubóje usadili albanofónne obyvateľstvo [[Arvaniti|Arvanitov]], ktorí sa usadili na juh od mesta Eretria a ďalej asimilovalo grécke obyvateľstvo. Tak sa zároveň Eubója rozdelila na dve časti, podľa jazykového rozdelenia. Sever obývaný Grékmi, juh Arvanítmi.
 
'''Turecká nadvláda'''
 
Keď sa Turci zmocnili Eubóje, mesto Chalkida (staroveký Chalkis) premenili na dobre opevnenú pevnosť. Behom tureckej okupácie bolo mnoho Eubojčanov zotročených, prípadne zabitých. V tejto dobe sa tu usadzuje aj skupina gréckeho kočovného kmeňa [[Sarakacani|Sarakacanov]] zo severného Grécka. V roku 1830 po národnooslobodzujúcom boji vzniklo v južnom Grécku Grécke kráľovstvo, pričom zahrňovalo aj Eubóju a tak sa zároveň končí turecká okupácia. Počas Grécko-tureckej výmeny obyvateľstva v r. 1923 malá turecká (moslimská) komunita Eubóju opustila.
 
'''Moderná Eubója'''
 
Súčastná Eubója je obľúbenou dovolenkovou destináciou Grékov, ale aj zahraničných turistov. Vďaka nádhernej prírode a plážam patrí medzi nakrajšie časti Grécka. Hlavným mestom ostrova je prímorská Chalkida, mesto so 100 000 obyvateľmi s bohatou históriou a pamiatkami z rôznych historických období. Moderné mestá sú tu okrem Chalkidy aj Kymi, Artemisio, Mesapia, Karystos, Eretria, či Nea Artaki. Pri Eretrií sa ťaží mramor. , inak sa tu chovajú prevažne ovce a kozy.
 
==Demografia==
 
Na ostrove žije približne 200 000 obyvateľov gréckej národnosti. Na juhu ostrova sa však rozpráva arvanitikou, nakoľko tu od benátskej vlády žije etnická skupina spomínaných [[Arvaniti|Arvanitov]]. V niektorých horských oblastiach Bojótie žijú aj skupiny románskych Vlachov a tiež gréckych [[Sarakacani|Sarakacanov]].
{{geografický výhonok}}
 
[[Kategória:Ostrovy Grécka]]