Korunná krajina: Rozdiel medzi revíziami

Ako '''korunná krajina''' (po nemecky ''Kronland'') sa označovali jednotlivé časti [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]] od roku [[1849]] a potom [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]]. [[Uhorsko]] po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku [[1867]] stratilo štatút korunnej krajiny, čím sa „korunné krajiny“ stali identické s „kráľovstvami„[[kráľ]]ovstvami a krajinami na ríšskej rade zastúpenými“, teda s [[Predlitavsko]]m.

Historicky išlo o územia, ktoré Habsburgovci postupne získali v strednej [[Európa|Európe]], najmä v roku [[1526]]. Pojem ako taký sa však používal až od roku 1849 a nesmie sa zamieňať so (staršími) pojmami [[rakúske krajiny]] a (habsburské) [[dedičné krajiny]].

Korunné krajiny [[Monarchia|monarchie]] nemali na rozdiel od územnychúzemných celkov vo federatívnych štátovštátoch (napr [[Spojené štáty|USA]], [[Nemecko]]) charakter [[štát]]u. Chýbala im vlastná [[vláda]] a štátotvorný [[národ]]. Nikdy napríklad neexistovala štátna príslušnosť moravská. Napriek tomu spájali jednotlivé korunné krajiny historické, politické i právne osobitosti, takže boli viac než len správnymi celkami.

Na čele korunnej krajiny stál krajinský hajtman (Landeshauptmann) alebo miestodržiteľ (v Uhorsku ale napríklad v podstate [[palatín]]), ktorý predsedal správnemu aparátu. Tým bol v Uhorsku do roku [[1848]] [[uhorský snem]] (''krajinský snem''), ktorý cisárska[[cisár]]ska vláda po revolučných udalostiach rozpustila a vznikli opäť až po roku [[1860]].