Klavírne trio č. 1 (Brahms): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bunco (diskusia | príspevky)
pokr
Bunco (diskusia | príspevky)
d kat
Riadok 2:
Klavírne trio č. 1 H dur, Op. 8 je dielo nemeckého skladateľa Johannesa Brahmsa.
 
Skladateľ dielo dokončilkomponoval v roku 18541853 za dramatických životných okolností. Počas práce na skladbe ho zastihla správa o samovražednom pokuse nemeckého skladateľa a jeho priateľa Roberta Schumanna. Brahms preto odišiel do za Clarou Schumannou a jej deťmi, pre ktorých bol oporou v ťažkých časoch. Práve tu sa medzi nimi prehĺbilo puto, ktoré neskôr viedlo k dôvernému, i keď pravdepodobne iba platonickému vzťahu. V jej spoločnosti začiatkom roku 1854 trio dokončil. Dielo bolo vydané ako ôsme v poradí a ako prvé Brahmsovo komorné dielo vôbec, verejného predvedenia sa dočkalo ale dočkalo až oveľa neskôr. V roku sa skladateľ dohodol so svojím vydavateľom Simrockom na revízií niektorých svojích starších diel. Obsiahle úpravy postihli najmä práve Klavírne trio, v ktorom skladateľ zásadne prepracoval všetky vety s výnimkou tretej a došlo tiež k zmene hlavnej tóniny. Táto verzia je známa ako Klavírne trio h mol z roku . Brahms, ktorý bol ako autor veľký perfekcionista, však prekvapivo dal okrem novej podoby diela súhlas aj na ďalšie vydávanie a uvádzanie povodnej verzie tria. Dnes sa dielo takmer výhradne nahráva a uvádza v tejto pôvodnej verzii v H dur.
 
Dielo začína témou, ktorá patrí medzi najkrajšie a najobsiahlejšie v celej Brahmsovej tvorbe. Ako prvý na nej participuje klavír, ku ktorému sa po štyroch taktoch pridáva violončelo v citlivom a expanzívnom sóle. Až po pomerne dlhom časovom odstupe sa pridávajú k obom nástrojom aj husle. V plnom obsadení lyricky nežná téma postupne, avšak veľmi cielene vygraduje až do dramatického vyvrcholenia, po ktorom je ešte stále rozvíjaný jej materiál. Podobným spôsobom ako hlavná téma je vystupňovaná i vedľajšia téma, ktorá posobí smutnejšie než téma hlavná. Po expozícií a čiastočnom prevedení oboch tém nasleduje repetícia značnej časti vety od jej úplneho začiatku. Repetícia končí asi v polovici vety a je nasledovaná ďalším rozvedením tém. Nálada je tu skor dramatická až drásavá a vykompenzuje ju až repríza hlavnej témy, ktorá má podobu akýchsi zamyslených návratov. Záver vety je však silný.
Riadok 11:
 
Záverečnú vetu otvára téma, ktorá navodzuje dojem nespokojnosti a hľadania. Pôsobí trochu ťaživo, avšak vyvažuje ju vedľajšia téma v durovej tónine. Optimistická a rozhodná melódia je zverená klavíru a sláčikové nástroje ju len doplňajú. Téma je však skor iba epizodická a hoci sa objuvuje v priebehu vety ešte raz, dominuje tu závažná atmosféra, v ktorej dielo vrcholí v mocnom, beethovenovskom závere.
 
{{Kategória:Johannes Brahms}}
{{Kategória:Diela komornej hudby}}