|
'''Slováci''' sú v [[Maďarsko|Maďarsku]] tretia najväčšia národnostná menšina.
== Dejiny ==
Slováci žili v dnešnom najmä severnom Maďarsku v mnohých obciach prinajmenšom do neskorého stredoveku ako pozostatok slovanského osídlenia spred príchodu Maďarov (pozri napríklad [8]). Vývoj v nasledujúcom období zostáva zatiaľ, najmä na slovenskej strane, neprebádaný. Najviac Slovákov sa dostalo sa na územie dnešného Maďarska v rámci osídľovania Dolnej zeme po porážke Turkov, presnejšie od konca 17. do 19. storočia.
Okrem klasických slovenských ostrovov stojí za zmienku, že terajšia Budapeštianska župa mala v roku 1790 52% obyvateľov Slovákov [3], v Pešti ešte v roku [[1829]] žilo toľko Slovákov, koľko Maďarov a v roku [[1900]] žilo v Budapešti okolo 100 000 Slovákov (Budapešť tým bola mestom s najväčším počtom Slovákov v Európe). Na území medzi Budapešťou a dnešnými slovenskými hranicami žili ešte v roku [[1880]]/[[1890]] asi v polovici obcí Slováci, vo viacerých oblastiach tvorili vyše 50% alebo 100% [3, vzadu]. V Nyíregyháze (založená v roku [[1749]] ako slovenská osada) v [[80. roky 19. storočia|80. rokoch 19. storočia]] žilo ešte 8600 Slovákov popri vyše 13 000 Maďaroch. Aj Segedín mal začiatkom [[19. storočia]] ešte početné slovenské obyvateľstvo.[11]
V roku [[1920]] žili podľa oficiálneho maďarského sčítania ešte Slováci ako menšina v Maďarsku v 78 obciach, pričom väčšinu mali v 41 obciach (50-75 % 21 obcí, 75-100% 20 obcí). Vyše 500 Slovákov vtedy žilo v župách Stoličnobelehradskej, Komárňanskej, Vesprémskej, Ostrihomskej, Hontianskej, Novohradskej, Čongrádskej, Hevešskej, Jasovsko-Veľkokumánskej, v Pešťpilišskej, v Budapešti, v Abovsko-Turnianskej, Boršodskej, Zemplínskej, Békešskej, Aradskej, Čanádskej. V roku 1920 bolo 59 464 z oficiálne vedených Slovákov rímskokatolíckych, 75 229 evanjelikov, 7723 bolo kalvínov, 734 boli Židia, zvyšok (cca. 850) ostatné vierovyznania. [7] [[Výmena obyvateľstva medzi Česko-Slovenskom a Maďarskom]] koncom 40-tych rokov 20. storočia znížila ich počet asi o 70 000.
Dnes ešte bývajú Slováci v Békéšskej, Boršodsko-abovskej, Komárniaskej, Novohradskej a Peštianskej župe a v hlavnom meste [[Budapešť|Budapešti]]. Ich strediskom je [[Békešská Čaba]]. Majú slabé národné povedomie a málo kontaktov na Slovensko. Od 90. rokov 20. storočia majú celoštátnu slovenskú samosprávu a samosprávu na regionálnej úrovni. Týždenník [[Ľudové noviny]] má aj internetové vydanie. V krajine sú dve národnostné slovenské gymnáziá - v Budapešti a v Békéšskej Čabe.
|
