|
[[Obrázok:Inuit women 1907.jpg|right|thumb|Inuitská žena]]
Inuiti (čo jednoducho znamená ľudia), tiež nazývaní "eskimáci" (meno, ktoré považujú za urážlivé, pretože im ho dali neinuiti a znamená "pojedači surového mäsa" a preto ho pužívajú iba Inuiti na Aliaške) bývajú 6000 míľovej oblasti od Beringovho prielivu po východné Grónsko, t.j. na severnej Aliaške, v arktickej Kanade a Grónsku. Delia sa na inupiackú(?) skupinu na Aliaške a inuitské skupiny Kanady a Grónska. Majú prastarú loveckú kultúru, ktorá sa rozkladá medzi strednou a východnou Arktídov. Ich život je silne previazaný so zemou, vodou a zvieratami. Sú to kočovníci, ktorí sledovali sťahovanie tuleňov, sobov, vtákov a rýb, ktoré lovili. Ich silná spätosť so zemou im umožnila, aby prežili v nepriateľských podmienkach, keď teplota klesá pod mrazivých -30 až -40 stupňov.
'''Inuiti''' alebo '''Eskimáci''' je etnický termín, ktorý označuje skupiny domorodých obyvateľov a ich potomkov, ktorí osídľujú severnú časť Severnej Ameriky a Ázie. Predkovia Inuitov pochádzajú zo [[Sibír]]i, presnejšie z polostrova [[Čukotka]]. Asi pred 12-tisíc rokmi prešli cez Aljašku pozdĺž kanadského pobrežia Severného ľadového oceánu do Grónska. Ich jazyk je eskimácko-aleutský. Eskimáci Kanady a severnej Aljašky sa sami nazývajú Inuiti, čo v preklade znamená ľudia. Na Sibíri a južnej Aljaške sa nazývajú Juiti a v Grónsku Kulaiti. Žijú čiastočne polokočovným spôsobom života, v lete pod stanmi z kože a v zime v [[iglu]] alebo v obydliach z dreva. Na prežitie v arktických podmienkach vynašli [[kajak]], olejovú lampu, iglu, anorak a parku. Ich prirodzeným zdrojom potravy je [[mäso]], väčšinou tulene alebo veľryby, ktoré uviazli v plytčine, soby a pižmone, vtáčie vajcia. Odev si vyrábali z kožušín, nástroje z kostí a [[kameň]]a. Charakteristickými znakmi sú čierne rovné vlasy, žltá až svetlohnedá pleť, mongoloidné rysy a malý vzrast. Často obchodovali s [[fajka]]mi. Okrem iných materiálov ich vyrábali aj z veľrybích kostí. Dnes žijú v sídlach v domoch s elektrinou a ďalšími vymoženosťami. S príchodom novej technickej doby nastala problematická sociálna situácia. Jej dôsledkami je zánik pôvodných tradícií, alkoholizmus, negramotnosť a nezamestnanosť. Až v súčasnosti sa [[Kanada]] snaží zvýšiť ich životnú úroveň. Eskimáci uznávajú mnohomužstvo.
Pôvodný inuiti bývajú na morskom pobreží a v tundre severozápadnej Aliašky. Existujú indície, že pred 10 000 rokmi prekročili Beringov prieliv, aby osídlili Severnú Ameriku. Lovili veľryby, tulene a mrože. Ich jazykom bola skorá forma inuktitutčtiny. Pred približne 1000 rokmi sa pohli smerom na východ do arktickej Kanady a okolo roku 1250 vstúpili do Grónska.
[[Kategória:Etniká, národy a národnosti]]
Zvláštnosťou inuitského jazyka a kultúry je, že sa iba málo líšia v rôznych regiónoch. Hoci jednotlivé skupiny a rôzne dialekty oddeľujú tisíce kilometrov, Inuiti z rôznych regíonov si navzájom rozumejú a ich tradičný spôsob života je veľmi podobný.
[[cs:Eskymáci]]
Inuitská kultúra zaznamenala v priebehu tisícročí iba málo zmien a jediná veľká zmena vyplynula z kontaktu s Američanmi, Rusmo a Európanmi. Lovci veľrýb a obchodníci s kožušinami, ktorí do arktických oblastí prišli v 17., 18. alebo 19. storočí, priniesli nástroja a zbrane, ale aj choroby a veľká časť inuitov bez imunity zomrela. Neskôr prišla cirkev a misionári. Misionári nielen priniesli kresťanstvo, ale zodpovedali aj za vzdelanie a zdravie. Školy boli obyčajne misionárskymi školami. Vplyvom misionárov sa stratilo veľa iniutských tradícií. Medzi Inuitmi sa objavila chudoba, ale naďalej si zachovali svoj jazyk a identitu. Mnohé regíony, kde sa Inuiti usadili, ich ešte viac oddelili od ich tradičného spôsobu života.
Situácia sa začala zlepšovať až od 1960-tych rokov, odkedy sa uslilujú o samosprávu (pozri Politický stav).
Dnes žijú Inuiti moderne. Prvým jazykom detí na Aliaške a v Kanade je hlavne angličtina a iba staršia generácia hovorí inuktitutčinou a inupiakčinou, čo ich zaraďuje medzi menšinové jazyky, ktorým hrozí vyhynutie. Inuktitučtina je oficiálnym jazykom v kanadskej provincii Nunavuto a aj v Grónsku, kde je pomerne rozšírená.
|
