Kozmické observatórium: Rozdiel medzi revíziami

Kozmické observatóriá musia byť plne automatické a musia byť schopné odolávať extrémnym podmienkam vo [[vesmír]]e, ktoré zahŕňajú napríklad nulový [[atmosférický tlak]], veľké výkyvy [[teplota|teplôt]] a [[kozmické žiarenie]]. Musia byť sebestačné vo výrobe [[elektrická energia|elektrickej energie]], ktorú si vo väčšine prípadov zabezpečujú sústavou solárnych panelov. Musia byť schopné udržiavať kontakt a komunikovať s pozemskými [[stredisko riadenia vesmírnych letov|riadiacimi strediskami]]. Observatórium tvoríobsahuje [[zrkadlový ďalekohľad]], z ktorého sníma údaje určitý snímač, často [[kamera]] a ukladá ich do palubnej pamäte alebo ich priamo vysiela na [[Zem]].

Medzi hlavné dôvody, prečo ľudia umiestnujú [[ďalekohľad]]y do vesmíru je odstránenie jej rušivého vplyvu, najmä chvenia atmosféry, ktoré znižuje [[rozlišovacia schopnosť|rozlišovaciu schopnosť]] pozemských ďalekohľadov. Zemská atmosféra tiež [[svetlo]] objektov tlmí a niekedy je kvôli [[atmosférický jav|atmosférickým úkazom]] pozorovanie nemožné ([[oblačnosť]], [[dážď]]). Vesmírne ďalekohľady dokážu snímať aj žiarenie takých [[vlnová dĺžka|vlnových dĺžok]], ktoré zemská atmosféra neprepúšťa, prípadne ho prepúšťa len čiastočne. Ak im to dráha dovoľuje, dokážu tiež nepretržite alebo aspoň veľmi dlhý čas sledovať jeden konkrétny objekt (napríklad slnečná sonda [[SOHO]] môže na svojej dráhe neustále sledovať [[Slnko]]). Na Zemi by bolo nepretržité sledovanie objektu nemožné kvôli [[rotácia|rotácii]] Zeme. Vesmírne observatóriá navyše nie sú zaťažené rozptýleným svetlom v atmosfére ([[svetelné znečistenie|svetelným znečistením]]) ani inými rušivými faktormi.

Konštrukcia a vypustenie vesmírneho observatória je oveľa nákladnejšia, ako postavenie pozemského teleskopu s rovnako veľkým priemerom objektívu. U kozmických observatórií je veľmi sťažená, v mnohých prípadoch úplne nemožná údržba a oprava vybavenia, preto závažná porucha môže ohroziť celú misiu. Pokiaľ sú observatóriá umiestnené na obežnej dráhe okolo Zeme, ich životnosť na dráhe je bez umelých zásahov obmedzená, pretože neustále [[trenie]] o riedke vrstvy atmosféry spôsobuje, že ich obežná dráha pomaly klesá.

Observatóriá štartujú do vesmíru buď s pomocou [[nosná raketa|nosnej rakety]], alebo sú vynesené [[Space Shuttle|raketoplánom]] (Hubbleov vesmírny ďalekohľad, Chandra a ChandraCompton GRO). Pokiaľ sa potrebujú dostať na inú obežnú dráhu, než na akú je schopný vyniesť ich raketoplán, používajú [[urýchľovací raketový stupeň]].