Krabia hmlovina: Rozdiel medzi revíziami

'''Krabia hmlovina''' (tiež známa ako '''Messierov objekt 1''' alebo '''NGC 1952''') je [[plyn]]ová [[difúzna hmlovina]] v [[súhvezdie|súhvezdí]] [[Súhvezdie Býk|Býk]]. Je [[pozostatok supernovy|pozostatkom]] [[supernova|supernovy]] [[SN 1054]], ktorá bola zaznamenaná čínskymi a arabskými astronómami v roku [[1054]], keď bola viditeľnéviditeľná počas 23 dní za denného svetla. Nachádza sa vo vzdialenosti približne 6500 [[svetelný rok|ly]] od [[Zem]]e, má [[priemer]] 6 [[svetelný rok|ly]] a rozpína sa rýchlosťou 1800 [[kilometer|km]] za sekundu. [[Neutrónová hviezda]] v strede hmloviny sa otáča rýchlosťou 30 krát za sekundu.

Krabia hmlovina ako najľahšie pozorovateľný zvyšok po supernove je veľmi dobre preskúmaná. Žiadny iný kozmický objekt nebol takým prínosom pre rozvoj [[astrofyzika|astrofyziky]], ako práve Krabia hmlovina so svojím pulzarom. Hmlovina patrí k vzácnym typom zvyškov supernovy, ktorý označujeme ako ''plerion''. Sú to hmloviny, ktoré sú zaplnené magnetickým poľom a v ktorých sa nachádzuanachádza pulzar dodávajúci do hmloviny [[elektrický náboj|nabité]] čestice. Pleróny delíme do dvoch typov, pričom Krabia hmlovina je typickým zástupcom 1. typu, v ktorom je zdrojom žiarenia [[rotačná energia]] pulzaru. Pri druhom type je zdrojom žiarenia [[kinetická energia]], ktorú zvyšky hviezdy dostali pri výbuchu supernovy a ktorá sa v rázovej vlne postupne mení na žiarenie. Materiál, ktorý bol z hviezdy odvrhnutý v [[11. storočie|11. storočí]] sa za ten čas rozptýlil do priestoru s priemerom 10 ly. Rozpínanie ešte stále pokračuje a to rýchlosťou 1 800 km/s. Vzdialenosť hmloviny od nás je asi 6 300 svetlených rokov. Jej prvé [[astrofotografia|fotografie]] boli zhotovené v roku [[1862]].