Pontos: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Alecs.bot (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: fr:Pont (région)
Geron (diskusia | príspevky)
Riadok 9:
 
== História ==
Podľa legendy boli prví [[Gréci]] na území Pontu [[Iáson]]ovi [[argonauti]]. V súčasnosti sa predpokladá, že povesť o argonautoch vznikla z pravdivej gréckej výpravy za [[Kolchida|kolchidským]] [[zlato]]m. Istotne však je doložené, že prví Gréci sa tu usadili v r. [[800 pred Kr.]], teda keď tu iónski Gréci založili mesto [[Sinope|Sinópi]]. Kraj teda kolonizoval iónsky kmeň Grékov. V r. [[783 pred Kr.]] bolo na východ od Sinópi postavené ďalšie veľkomesto, Trapezunt ([[Trapezunda]]) a tiež [[Amisos]]. Potom sa v Ponte usadili ďalší grécki kolonizátori. V [[starovek]]om období sa tu hovorilo miestnou formou iónskej gréčtiny. Z Pontu pochádzal aj známy staroveký grécky astronóm, [[Iraklidis Pondios]]. Neskôr tu boli založené mestá [[Tripolis (Grécko)|Tripolis]], [[Komana]] a [[Kotyora]]. Následne bol tento grécky kraj ovládaný [[Peržania|Peržanmi]], ktorých z [[Anatólia|Anatólie]] vyhnal [[Alexander Veľký]]. V helenistickej dobe tu bolo založené grécke [[Pontské kráľovstvo]]. Najslávnejši je kráľ [[Mithridatis]], ktorý vyhnal rozpínajúcich sa [[Rimania|Rimanov]] z Anatólie a ovládol aj [[Atény]]. Avšak jeho armádu porazil rímsky generál [[Sulla]]. Následne sa Pontos dostáva pod rímsku vládu. V tejto dobe bol Pontos rozdelený na dve provincie, západná provincia bola Pontus, východ s Trapezuntom patril pod správu provincie [[Kappadokia|Cappadocia]]. V priebehu rímskej vlády prosperovali všetky mestá Anatólie, pričom Trapezunt sa stal základňou rímskej námornej légie. Cisár [[Diokleciánus]] zriadil diecézny systém delenia ríše a zriadil [[diecéza|diecézu]] Pontus, ktorá zahrňovala veľkú časť Anatólie.
 
Gréci už v [[1. storočie|1. stor.]] konvertovali na [[kresťanstvo]] a tak aj v Ponte vznikla silná kresťanská komunita. Pohanské kulty postupne vymizli v [[5. storočie|5. stor.]] Medzi pohanskými bohmi sa tu okrem gréckych kultov vyznával aj kult boha [[Mithra|Mithru]]. Od roku [[395]] sa Pontos dostáva do [[Východorímska ríša|Východorímskej (Byzantskej) ríše]]. Od [[6. storočie|6. stor.]] sa Byzantská ríša stala ríšou Grékov, pričom bol Trebizunt dôležitým kresťanským mestom. Stojí tu aj veľkolepá [[bazilika]]. Na východe Pontu žil okrem Grékov aj kaukazský národ [[Lazovia|Lazov]], ktorí v minulosti často vzdorovali rímskej moci. V [[7. storočie|7. stor.]] sa k hraniciam Pontu dostávajú Peržania, ktorým sa podarilo prelomiť východnú byzantskú hranicu. Neskôr sa však Grékom podarilo zbaviť sa Peržanov a situácia sa upokojila potom, ako boli porazení [[Arabi]], noví vládcovia Perzskej ríše. Územie Pontu bolo potom rozdelené na viaceré [[théma|thémy]]. V Ponte, ktorý tvoril hranice grécko-arabského sveta slúžili veľmi známi byzantskí ťažkoodení kavaléristi, "Akrites", ktorí mali na starosti brániť hranice pred arabskými nájazdmi. Práve o nich bol napísaný najznámejší stredoveký grécky epos, [[Digenis Akritas]]. O týchto bojovníkoch sa často spieva aj v pontských ľudových piesňach.